Autori, slovenský špičkový vedec a popularizátor vedy, profesor Jozef Kelemen a český biológ Anton Markoš, sa vo svojej knihe Berušky, andělé a stroje (Dokořán, Praha 2004), zaoberajú tým, akým smerom sa bude vyvíjať naša budúcnosť a do akej miery ju ovplyvnia počítače. Celým textom sa prelína teoretická otázka, či niekedy budeme môcť priznať aj počítačovým programom status živého organizmu, autori teoretizujú o možnostiach, ktoré by k tomu mohli viesť a ko by mohol v budúcnosti umelý život vyzerať. Zároveň v knihe podávajú erudovaný a čitateľsky mimoriadne príťažlivo napísaný prehľad o tom, v akom stave sa momentálne nachádza počítačová veda a výskum umelej inteligencie, a posudzujú celú problematiku aj z pohľadu teoretickej biológe. Práve stretnutie dvoch rozličných uhlov pohľadu – pohľadu odborníka na umelú inteligenciu a expertné systémy a teoretického biológa – vytvára zaujímavý kontrast, ktorý však v konečnom dôsledku vedie k záveru, že v budúcnosti budú práve tieto dve disciplíny prepojené oveľa užšie a bude čoraz ťažšie rozlišovať medzi tým, čo bude biologickej a čo mechanickej, resp. „umelej“ povahy. Ľúbostné rošády (Slovenský spisovateľ, Bratislava 2004) Roalda Dahla sú zbierkou bizarných poviedok, napísaných s inteligentným humorom, ktoré priniesli ich autorovi celosvetovú slávu. Dva príbehy pochádzajú z fiktívneho denníka bohatého starého mládenca a bonvivána, ktorého zvodcovskému umeniu podľahne každá žena. Oswaldovo ľúbostné nočné dobrodružstvo v Sinajskej púšti v poviedke Návštevník a parížska epizóda so sexuálnym stimulátorom v poviedke Suka majú rovnako nečakané, šokujúce vyústenie, s akým sa čitatelia môžu stretnúť iba v tých najlepších Dahlových poviedkach. Poviedka Prešmyčka sa naopak, končí groteskným záverom, ktorý už mierne možno predvídať zo štýlu, akým je napísaný príbeh o dvoch zunovaných manželoch, ktorí sa rozhodnú na noc si vymeniť svoje manželky – pravda bez ich vedomia. Z celého radu poviedok mierne vybočuje poviedka Záverečný akt, ktorej námetom je pomsta odbitého nápadníka a Dahl sa v nej odhodlal nielen k podstatne hlbšiemu psychologickému záberu, ale dokonca siahol po niektorých prvkoch typických pre horor. Haféza na celom svete čítajú už viac ako šesťsto rokov. Tak, ako jeho priamy predchodca Rúmí, bol aj Haféz jedným z perzských sprievodcov pre tých, ktorí sa vydali hľadať podstatu a zmysel života. Haféz je nielen mystický filozof, ale aj jemný básnik túžby a obáv. Kniha Haféz – poklad perzskej poézie (Pragma, Praha 2003) má podrobne predstaviť tohto filozofa lásky, ktorého posolstvo duchovnej transcendencie prostredníctvom extázy a služby druhým je mimoriadne aktuálne aj v dvadsiatom prvom storočí, so všetkými jeho problémami, vojnami a nebezpečenstvami. Haféz sa vždy bezprostredne vyjadroval o aktuálnych problémoch filozofie, psychológie, sociálnej teórie a jeho texty môžu v súčasnosti slúžiť ako most porozumenia medzi Západom a Stredným východom, medzi dvoma kultúrami, ktoré dnes viac ako kedykoľvek predtým potrebujú nájsť cestu k sebe.
