Hinduistické náuky uctievania Boha Boh hinduistov preberá na seba rôzne formy a mená. Rôznorodosť hinduistického náboženstva spočíva svojimi základmi na pevnej jednote: Pravda (Boh, Brahma, atď.) je len Jedna; učenci ju nazývajú rôznymi menani. Mnohosť božstiev ukazuje, že hinduizmus má duchovnú toleranciu k akémukoľvek osobnému vyjadreniu viery, predstavovanej dvomi charakteristicky hinduistickými náukami: Náukou o duchovných schopnostiach (Adhikára) a Náukou o zvolenom božstve (Išta Dévata). Náuka o duchovných schopnostiach hovorí, že duchovné praktiky, ktoré si človek zvolí, by mali zodpovedať jeho mentálnemu stavu a duchovným schopnostiam. Každý človek študuje, učí sa a praktikuje úroveň duchovného štúdia, ktorá zodpovedá jeho potrebám a inteligencii, pretože len tak je schopný porozumieť a posúnuť sa ďalej na ceste. Nevzdelaný vidiečan, ktorý uctieva kameň alebo hlinenú sošku, nie je so svojimi modlitbami a jednoduchými piesňami nijako odlišný od vidieckého kňaza, ktorý sa modlí pred sochou milosrdného božstva, rovnako ako sa nijako nelíši od dobre vzdelaného učenca, ktorý medituje nad Najvyššou Súcnosťou so všetkými vedomosťami o kvalitách Súcej Prázdnoty alebo číta a recituje sväté písma. Náuka o zvolenom božstve dáva človeku slobodu zvoliť si (alebo si vymyslieť) formu Brahmu (Boha), ktorá uspokojí jeho duchovnú túžbu a urobí ju objektom modlitieb a uctievania. V mnohých prípadoch si rodiny alebo lokálne komunity vyberajú podľa starej tradície svojho božstva na základe svojich potrieb. Obe náuky zapadajú do hinduistického tvrdenia, že Nemenná Skutočnost je prítomná vo všetkom, i v tom, čo je pominuteľné. A táto imanentná realita sama o sebe na seba berie množstvo podôb a foriem preto, aby sme ju pochopili, aby každého mohla osloviť jeho spôsobom a on tak mohol prostredníctvom tejto formy pochopiť tú všetkému spoločnú a Jedinú Pravdu takú, aká je. Tak môžeme vidieť, ako sa cez nesmiernu mnohosť foriem, uctievania a praktík, ktorými hinduizmus oplýva, tiahne jemná niť jednoty, ktorej rozumejú všetci hinduistickí veriaci, aj keď sa medzi nimi nájdu takí, ktorí sa snažia za každú cenu presvedčiť iných, že tá ich vlastná viera je jedinečná, a tak by ju mali uznávať aj iní. Tí skutočne múdri svoje modlitby vždy ukončia výrokom: „Tak ako všetky vody z dažďov, ktoré spadnú, plávajú riekami do spoločného oceánu, nech tak aj moje modlitby ku všetkým formám božstva nakoniec doplávajú k tebe, samej Jednote.“ Spracované podľa internetu
