Najnovšia kniha známeho politológa a publicistu Sergeja Chelemendika Vlkolaci v Slovenskom dome (Slovanský dom, Bratislava 2004) sa skladá z troch častí. Prvá časť sa volá rovnako ako celá kniha a Chelemendik sa v nej zaoberá búrlivými zmenami, korými Slovensko prechádza koncom druhého a začiatkom tretieho tisícročia. Vlkolakmi sú podľa známeho politológia tí Slováci, „ktorí sa stali cudzími medzi svojimi, ktorí sa tvária ako svoji len preto, aby mohli zo súkmeňovcov nenápadne a beztrestne stiahnuť kožu.“ Chelemendik sa zamýšľa nad tým, prečo sa ich na Slovensku objavilo neúmerne veľa, prečo sú nepotrestaní a či ich vôbec ostaní vedia a chcú odhaliť. Druhá časť sa volá Ako ďalej žiť a známy politológ sa a v nej pokúša odpovedať na otázku, či sa u nás objavila nejaká nová elita, či už skončila privatizácia, ako sa profilujú politické strany a z akých čerpajú ideológií. Posledná časť sa volá Ako ďalej žiť a v centre Chelemendikových reflexií sa ocitá budúcnosť Slovenska, politológ sa zamýšľa nad tým, kto sa vlastne vo vnútri štátu naozaj postaví za Slovákov, či sa ako národ dokážeme zjednotiť a ako prelomiť deštruktívnu tendenciu slovenskej politiky. Villa Lola (LCA, Bratislava 2004) je najnovšou knihou Silvestra Lavríka, učiteľa, pltníka, pohoniča, lesného robotníka, rezbára, copywritera, creative directora, scénografa, výtvarníka, kuchára, dramatika, režiséra, prozaika, publicistu a protivného chlapa – aspoň takto on sám o sebe hovorí. A čo hovorí o svojej najnovšej knihe? „Odborníci na autorské písanie odporúčajú písať o tom, čo je človeku najbližšie. A o tom, čo autora zaujíma. Svet žien je mi blízky a zaujíma ma. Provokuje. Je pre mňa susedovou záhradou, v ktorej som nikdy nebol. Možno som si párkrát uchmatol jablko. Kristína je žena, ktorá vedľa svojho muža desať rokov mlčala. Aj on mlčal. Ak dvaja mlčia, nikdy nemlčia o tom istom. Ako muž-autor som v tejto knižke namiesto conquisty skúsil opačný postup. Nechal som hovoriť Kristínu.Villa Lola je text, ktorý pôvodne vznikol pre javisko. Postavy Kristíny sa ujala Ingrid Timková. Je skvelá. Vidno to aj na fotografiách Jany Nemčokovej.“ Tie nájdete vložené v knihe. Dva príbuzné texty slávneho francúzskeho filozofa o náboženstve a odpustení v knihe Víra a vědění (Mladá Fronta, Praha 2003) sa pokúšajú umiestniť súčasné myslenie do kontextu doby, charakterizovanej dvomi javmi. Prvým je intenzívne diskutovaný návrat náboženstva. Náboženské vojny, rastúci fundamentalizmus, stret civilizácií, dalajlámova televízna diplomacia, bezprecedentná rýchlosť a dĺžka ciest pápeža, encyklika Evangelium vitae predávaná na CD-ROMe a televízne kázania prispôsobené ekonomickým a mediálnym silám. Druhý fenomén označuje Derrida ako globalatinizáciu – ide o zvláštnu aliancu medzi tele-technovedeckým kapitalizmom a kresťanstvom ako skúsenosťou smrti Boha. Derrida sa vo svojej knihe zároveň pokúša odpovedať na otázku, či súčasná deštrukcia nie je legitímnym dedičom Kantovho osvietenského projektu.
