Outsourcing amerického sna

Ekonómovia Ašók Bardhan a Cynthia Kroll z Kalifornskej univerzity v Berkeley odhadujú, že v roku 2003 sa do Indie premiestnilo z USA 25 000 až 30 000 pracovných miest v oblasti informačných technológií. Podľa Výboru pre potrebné štatistiky od roku 2001 „viac ako 500 000 ľudí z oblasti IT v USA stratilo prácu“. Webstránka celonárodne syndikovaného biznisprogramu „Lou Dobbs Tonight“ hovorí asi o 300 spoločnostiach v USA využívajúcich outsourcing. To je však len začiatok. Štúdia o 400 z 1000 špičkových firiem v USA uvádza, že do roku 2006 35 až 45 percent z dnešných pracovných miest v oblasti IT bude premiestnených do zahraničia. Na základe dát Výboru pre pracovnú štatistiku Bardhan a Kroll odhadujú, že štrnásť z celkového množstva 128 miliónov pracovníkov v USA, teda asi jedenásť percent, môže stratiť prácu preto, že ich pracovné miesto bude premiestnené do zahraničia. *** Pracovné miesta v oblasti IT tak budú nasledovať po miliónoch predchádzajúcich v priemysle, len rýchlejším tempom. Ako poznamenáva Matthew Slaughter z Dartmouth College: „Práca v IT sa bude pohybovať rýchlejšie, nakoľko je ľahšie transportovať prácu telefónnou linkou a konzultantov lietadlom, než premiestňovať obrovské množstvá nerastných materiálov a stavať továrne.“ Hlavnou príčinou tohto pohybu sú podstatne nižšie platy. Zatiaľ čo telefónni operátori v USA zarábajú priemerne 12,57 dolára na hodinu, v Indii menej ako jeden dolár. Účtovníci menej ako dva dolára, ich kolegovia v Štátoch priemerne 15,7 dolárov. Podľa Business Week: „Čoskoro budú robiť účtovníci v zahraničí všetko, okrem auditu priamo vo firmách.“ Podľa niektorých možno takéto premiestňovanie pracovných miest považovať za spôsob redistribúcie bohatstva do chudobnejších krajín, účinný mechanizmus vytvárania strednej triedy podporujúcej demokraciu v rozvojových krajinách. Realita však takýmto „vznešeným plánom“ odporuje. Medzi 70. a 90. rokmi 20. storočia sa pomer platov vrcholných manažérov a robotníkov v USA zvýšil zo 47:1 na asi 1000:1. *** Čo sa stane s americkými robotníkmi obetovanými odchodu pracovných miest do zahraničia? Korporácie tvrdia, že si nájdu zamestnanie v ďalšej vlne hospodárskeho rozvoja. Tvrdia, že rovnako ako priemysel nahradil poľnohospodárstvo a on bol zasa nahradený prácou s počítačmi, dnešné obete nájdu záchranu v budúcom hospodárskom raste. Zďaleka však nie je jasné, aká tá ďalšia ekonomická fáza bude a kedy príde. Len málo expertov predpokladá príchod „spasiteľskej výroby“, ktorá to všetko zachráni. Ak by sa to aj stalo skutočnosťou, koľko bude trvať, pokiaľ sa bude kruh opakovať? Výskumy ukazujú, že zmena pracovného miesta z dôvodu globálnej súťaže znamená pre pracovníkov zvyčajne pokles platu, najmä zo začiatku. Bardhan a Kroll tvrdia, že pracovné miesta, ktoré prežijú outsourcing do zahraničia, môžu čeliť „prispôsobeniu miezd smerom nadol“, aby sa stali opäť medzinárodne konkurencieschopnými. Podľa tohto scenára sa domáci sektor IT opäť vráti, no pri značnom poklese kúpyschopnosti pracovníkov. Okrem korporácií sú jediným segmentom ekonomiky získavajúcim z odchodu pracovných miest za hranice spoločnosti vyhľadávajúce korporáciám lacnú pracovnú silu. Jedna z nich ponúka „online vzorec“, ktorý vypočíta, koľko peňazí sa ušetrí premiestnením výroby do zahraničia. *** Proces outsourcingu neovplyvňuje len osoby strácajúce prácu, ale celú spoločnosť. Nezamestnanosť a „podzamestnanosť“ (práca pod úrovňou schopností a kvalifikácie) sa podieľa na znižovaní množstva vybratých daní, a už teraz finančne zaťažené mestá, regionálne či celoštátne vlády musia znižovať počty zamestnancov a úroveň služieb. V USA, kde 15 percent ľudí nemá nemocenské poistenie, sa to môže iba zhoršiť, nakoľko väčšina ľudí ho má len vďaka svojmu zamestnaniu. So znižujúcimi sa šancami budú mať absolventi vysokých a technických škôl stále menej voľných pracovných miest. Mestá s hi-tech sektorom, ako New York, Boston, San Jose či San Francisco, určite veľa stratia, zatiaľ čo vidiecke oblasti, ožobračené stratou rodinných fariem, získajú málo možností na ekonomický rozvoj. Prímestské oblasti, v ktorých pracovalo mnoho ľudí v administratíve (zákaznícke centrá pre veľké firmy, kancelársky servis pre doktorov…), môžu očakávať zúženie pracovného trhu. *** Aké sú šance zastaviť tento pohyb? Keď sa strácali vo veľkom množstve miesta v priemysle, klesalo aj členstvo v odboroch. Nedá sa predpokladať, že administratívni pracovníci, z ktorých väčšina nemá žiadnu skúsenosť s kolektívnym organizovaním sa, vytvoria veľké a životaschopné hnutie. Naviac, korporatívna Amerika a jej konzervatívni priatelia úspešne démonizovali odborové hnutie a solidaritu pracujúcich spájajú s „najhorším systémom“ – socializmom. Minister pre vzdelávanie Rod Paige hovoril o Národnej vzdelávacej asociácii, jednom z najväčších odborových zväzov učiteľov, ako o „teroristickej organizácii“. Neskôr v ospravedlnení dodal, že nehovoril o učiteľoch, ale o ich organizácii. Na národnej úrovni v USA republikáni ani demokrati nemajú žiadnu snahu problém riešiť. Obe strany v podstate podporujú „ekonomickú globalizáciu“ a outsourcing pracovných miest je len jedným z aspektov fenoménu. Možno je to nevyhnutný pohyb. No následky pre tých, ktorí z neho získavajú a ktorí v ňom strácajú, nevyhnutné nie sú. Podľa jedného odhadu ušetrí americká firma premiestnením výroby do Indie v roku 2004 11 miliárd dolárov. Časť z týchto peňazí, spolu s obrovskými ziskami celého odvetvia, bude musieť prejsť veľmi dlhú cestu (a podľa toho sa aj zmenší), pokiaľ sa premení na zdravotnú podporu a podporu v nezamestnanosti či prostriedky na tvorbu pracovných miest pre obete outsourcingu. Kongresman Tom Lantos z Kalifornie tvrdí, že cieľom globalizácie má byť maximalizácia ziskov pre pracujúcich v rozvojovom i rozvinutom svete. Korporatívna „demokracia“ v USA však tomuto cieľu dáva malú šancu. Článok bol uverejnený na www.zmag.org