Rudolf Steiner je známy najmä ako zakladateľ antropozofického hnutia, ktoré poznáme aj prostredníctvom Waldorfskej pedagogiky, biodynamického poľnohospodárstva či organickej architektúry a dizajnu. Patrí medzi kontroverzne prijímané postavy nemeckého kultúrneho a duchovného života z prelomu 19. a 20. storočia, ako prírodovedec a bádateľ má aj v súčasnosti svojich odporcov i prívržencov. Filozofia slobody (Kalligram) je Steinerovým ťažiskovým filozofickým spisom –súčasťou diela, ktorý summa summarum obsahuje približne 350 zväzkov. Autor nemá tendenciu uviaznuť v akademických diskusiách, chce skôr byť akýmsi sprievodcom samostatne mysliaceho človeka, ktorý si dokáže sám na základe svojich skúseností vytvoriť názor na svet a postavenie človeka v ňom. Jeho úvahy sa dotýkajú dvoch základných oblastí európskeho myslenia – otázky, do akej miery si môže byť človek istý svojím poznaním, a otázky slobody či neslobody ľudskej vôle. Slovenský akademický časopis Filozofia uverejňuje príspevky z oblasti filozofie a príbuzných disciplín. Posledné monografické dvojčíslo (Filozofia 3 – 4) je výlučne španielskou záležitosťou. Jeho obsah tvoria príspevky mnohých španielskych intelektuálov odrážajúce ich vlastnú intelektuálnu skúsenosť s občianskou vojnou a diktatúrou v 20. storočí. A tak dnešná španielska filozofia predstavuje výzvu na konsolidáciu zväzkov, ktoré spájajú španielsky hovoriace komunity, a na získanie uznania pre španielčinu ako esejistický jazyk, čo sa jej už podarilo v literárnej oblasti. Čitateľ tak má, i napriek existujúcej jazykovej a kultúrnej vzdialenosti, možnosť oboznámiť sa s filozoficko-politickými diskusiami, ktoré v Španielsku prebiehajú(li). To mu umožnia také mená ako napríklad F. C. Gonzáles, J. L.Villacanas Berlanga, J. M. Hernández, J. C. Velasco a iní.