Pod lampu na Dvojke Slovenskej televízie sa dostal ako téma pravidelnej štvrtkovej diskusie americký veľkofilm Mela Gibsona Umučenie Krista, ktorý po tieto dni vzrušuje svetové médiá a dobre živí pokladnice filmových distribútorov aj kín. Začal sa premietať v predveľkonočnom čase v USA, a potom vo viacerých krajinách súčasne na Zelený štvrtok, aby sa divák kdekoľvek na svete, bez rozdielu národnosti alebo príslušnosti ku konkrétnej kultúre, mohol cítiť osobne oslovený, akoby bolo dielo vyrobené priamo pre tento čas a pre neho. Marketingový ťah sa podaril, médiá sa na výpravné dielo vrhli a prinášajú organizované aj spontánne ohlasy, odborné aj populárne recenzie i protichodné hodnotenia. Debata Pod lampou v STV s moderátorom Štefanom Hríbom sa štruktúrou ani obsahom v podstate nelíšila od podobných mediálnych programov iných televízií. Ako zásadný sa pred divákom rozvinul spor o zákonitostiach umenia, aký sa u nás na podobnom fóre už dávnejšie nereflektuje: či je tento technicky dokonalý film iba typické hollywoodske mainstreamové dielo, ktoré na prerozprávanie najväčšieho príbehu západnej civilizácie využíva typické postupy populárneho umenia (divadelná kritička Zora Jaurová), alebo či sme schopní v podobnej debate striktne oddeliť od seba reč o filme ako o umeleckom diele od príbehu, ktorý film zobrazuje. Veľkosť príbehu, uctievaného nielen kresťanmi, je totiž jedna vec, zaznelo v debate, a jej umelecké stvárnenie iná. Umenie je samostatný, slobodný svet s vlastnou zákonitosťou a neslúži ideológii. Napokon sám Gibson pristupuje k biblickej téme s autorskou licenciou, evanjeliá a ďalšie texty Nového zákona nereflektuje opisne ani doslovne. Ťažiskom filmu je nekonečné drsné bičovanie, zobrazené miestami až sadomasochisticky, ktoré sa vo dvoch zo štyroch evanjelií vôbec nespomína. Gibson však vie o pudovej reakcii človeka na násilie, s ktorým pracoval aj vo svojich predošlých filmoch, a túto reakciu využíva. Konkrétne telesné násilie sa však v Novom zákone vyskytuje rozsahom zanedbateľne: zmienky o drastickom mučení a bičovaní na tisícich stranách Písma by, súvislo zoradené, vystačili asi na text s rozsahom pár tisíc znakov aj s medzerami. O tom, že Gibson nemienil realisticky prerozprávať príbeh Kristovho života, ani spracovať jeho výsek na vieroučné ciele, svedčí azda aj fakt, že okrem niekoľkosekundového nejasného záberu celkom vynechal príbeh vzkriesenia, ktoré je pre kresťanov skutočným obsahom Nového zákona. A iným návštevníkom filmu v podstate zamlčuje pointu. Rozprava Pod lampou sa dotkla aj výhrad Židov proti antisemitizmu Umučenia Krista. Film je skôr antijudaistický, konkrétnymi vykonávateľmi krutosti sú tu zväčša rímski okupanti. No po Osvienčime majú Židia rovnaký dôvod odmietať aj antijudaizmus, z ktorého vzišiel antisemitizmus západnej civilizácie. Otvorená zostala vážna otázka výtvarníka Fera Guldana: Môže vôbec film odraziť duchovné hodnoty?
Menu
Menu
Menu
