Minulý rok v decembri sa s predstihom začal spor, ktorý sa bude ťahať ešte dlhé mesiace. Ide totiž o podobu a obsah budúcej finančnej perspektívy Európskej únie. Pokúsim sa načrtnúť a objasniť limity tejto diskusie v jej doterajšom krátkom priebehu. Finančná perspektíva alebo finančný rámec Európskej únie je viacročný rozpočtový plán únie, kde sú zakotvené výdavky jednotlivých spoločných politík únie, ako aj administratívne náklady jej inštitúcií. Finančné programovanie v podobe finančných perspektív sa datuje od roku 1988, keď šlo o tzv. Delorsov balík. V prvej fáze bolo rozpočtové obdobie len päťročné. V súčasnosti trvá sedem rokov, no pre budúcnosť sa uvažuje o znovuzavedení päťročných cyklov, ktoré by dĺžkou kopírovali mandát Európskeho parlamentu a Európskej komisie. Dnes je platná finančná perspektíva na roky 2000 – 2006, dojednaná v roku 1999 a známa pod názvom Agenda 2000. Mala vytvoriť finančný priestor pre začlenenie nových členských štátov – rátalo sa však len so šiestimi. Hoci nasledujúce rozpočtové obdobie začne plynúť až v januári 2007, diskusia o podobe a predovšetkým obsahu finančnej perspektívy na roky 2007 až 2013 sa už začala. Európska komisia 10. februára 2004 zverejnila komuniké adresované Rade EÚ a Európskemu parlamentu ako inštitúciám, ktoré majú hlavné slovo v diskusii o rozpočte únie. Komuniké s názvom Budovanie našej spoločnej budúcnosti: Politické výzvy a rozpočtové prostriedky rozšírenej únie 2007 – 2013 stanovuje základný rámec pre diskusiu, ktorá sa bude rozvíjať v nasledujúcich mesiacoch a bude pokračovať až do prvej polovice roku 2005, keď by malo dôjsť k schváleniu finančnej perspektívy na obdobie 2007 – 2013.
Skupina šiestich O vytýčenie mantinelov diskusie sa preventívne pokúsili už v decembri 2003 hlavy vlád šiestich členských štátov. Spoločný list adresovaný predsedovi EK Romanovi Prodimu podpísali zástupcovia Holandska, Francúzska, Nemecka, Rakúska, Švédska a Veľkej Británie – najväčších čistých prispievateľov do rozpočtu EÚ. Vzápätí sa na označenie tohto zoskupenia vžil názov „skupina šiestich“ (Gang of Six). Najprv sa prihlásili k realizácii cieľov lisabonskej agendy, princípu solidarity a podpory súdržnosti v rámci únie, aby hneď v nasledujúcom odstavci požadovali stanovenie striktného limitu na výdavky únie na hranicu jedného percenta hrubého domáceho dôchodku. Argumentovali, že v čase realizácie náročnej finančnej konsolidácie ich vlastných rozpočtov by ich občania nepochopili, keby únia neaplikovala rovnaký princíp na seba. Jednopercentná hranica poskytuje podľa nich dostatočný manévrovací priestor na realizáciu politiky v rozšírenej únii. Európska komisia však vo vyššie spomenutom komuniké túto požiadavku neakceptovala. Svoje výhrady sformulovala veľmi zrozumiteľne: „Strop vo výške okolo 1% HND by nedokázal splniť záväzky Európskej rady, týkajúce sa poľnohospodárskych platieb, podkopal by fázované zavedenie kohéznej politiky v 10 nových členských štátoch a ohrozil by existujúce úrovne iných politík, nehovoriac o implementácii nových priorít.“ Stanovenie jednopercentného limitu na výdavky únie by sa podľa EK negatívne prejavilo napr. v oblasti zahraničnej rozvojovej pomoci, v kohéznej politike v súčasných členských štátoch a v podpore vidieckeho rozvoja. Európska komisia preto navrhla zachovanie súčasného stropu na výdavky únie vo výške 1,24 percenta HND. To by malo umožniť jednak plné zapojenie nových členských štátov únie do spoločných politík, realizáciu lisabonskej agendy, posilnenie globálnej úlohy EÚ, ako aj plnohodnotnú realizáciu občianstva únie. Posilnenie nových priorít, napr. globálnej úlohy EÚ alebo podpora konkurencieschopnosti, by si nemalo vyžiadať dodatočné zdroje. Malo by však dôjsť k presunom medzi jednotlivými rozpočtovými kapitolami, ktoré by odrážali priority únie. Strop na výdavky, stanovený v Rozhodnutí o vlastných zdrojoch, je prostriedkom stabilizácie rozpočtu. Je jednomyseľne určený Radou a následne ratifikovaný národnými parlamentmi. Jeho výška pre záväzky je v súčasnosti 1,31 percenta HND, pre platby 1,24 percenta HND. (Záväzky sú vyčlenené prostriedky, ktoré sa nemusia realizovať v platbách, preto sú záväzky vždy vyššie než platby.) Pokiaľ ide o prostriedky, vynakladané na podporu súdržnosti, Európska komisia navrhuje postupný pokles podielu starých členských štátov na týchto výdavkoch a naopak, neustály rast prostriedkov na podporu súdržnosti, ktoré budú smerovať do nových členských štátov.
Zmenená štruktúra rozpočtu Komisia rovnako navrhla zmenu v položkách rozpočtu, resp. novú klasifikáciu, ktorá by lepšie odrážala jednotlivé oblasti činnosti EÚ. V súčasnosti má rozpočet 8 kapitol (11, ak sa rátajú podkapitoly). Vyhradenie prostriedkov jednotlivým kapitolám vedie však k rigídnosti rozpočtu, ktorý nie je schopný odrážať relevantné politické a ekonomické priority EÚ, ktoré sa často menia. V návrhu EK ide o zmenu štruktúry rozpočtu do piatich širších kapitol, ktoré majú poskytnúť dostatočný manévrovací priestor na realizáciu meniacich sa priorít: Prvá kapitola (udržateľný rast) zahŕňa predovšetkým finančné prostriedky, určené na realizáciu cieľov lisabonskej agendy, t. j. spraviť európsku ekonomiku najdynamickejšou a najväčšmi konkurencieschopnou poznatkovo orientovanou ekonomikou sveta do roku 2010. Okrem toho táto kapitola zahŕňa aj prostriedky na kohéznu politiku. V druhej kapitole rozpočtu (ochrana a manažment prírodných zdrojov) sa nachádza poľnohospodárstvo a rybolov. Výdavky, ktoré budú predmetom priamych platieb poľnohospodárom, boli stanovené už vopred v októbri 2002 na summite Európskej rady, kde došlo ku kompromisu ohľadom spoločnej poľnohospodárskej politiky medzi Gerhardom Schröderom a Jacquesom Chiracom a stanoveniu výdavkov na poľnohospodárstvo až do roku 2013. Tretia rozpočtová kapitola (občianstvo, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť) je úplne nová a má pokrývať politiky, ktoré sú v jej názve. Štvrtá (EÚ ako globálny partner) má viesť ku konsolidácii doteraz rozdrobených výdavkov, smerujúcich mimo teritória členských štátov EÚ. Piata kapitola (administratíva) je len dočasná, pretože v budúcnosti by mali byť výdavky na administratívu súčasťou tých kapitol, ktorých realizácie sa náklady na administratívu a manažment týkajú.
Ďalšie novinky a stanovené stropy Ďalším nóvom navrhovanej finančnej perspektívy je snaha začleniť do rozpočtu a do finančnej perspektívy aj Európsky rozvojový fond (European Development Fund) a Fond Solidarity (Solidarity Fund), ktoré sú v súčasnosti financované zo zdrojov, ktoré nefigurujú v rozpočte únie. Výdavky rozpočtu by mali vzrásť od roku 2006, ktorým sa končí súčasná finančná perspektíva, zo sumy 114.740 miliárd eur na 143.100 miliárd v roku 2013. Priemerná výška rozpočtových výdavkov, prognózovaná Európskou komisiou pre nasledujúcu finančnú perspektívu, je pritom len vo výške 1,14 percenta HND a teda ostáva hlboko pod limitom na vlastné zdroje vo výške 1,24 percenta. Pokiaľ ide o kompozíciu rozpočtu v jednotlivých rokoch nasledujúcej finančnej perspektívy, potešiteľným javom je to, že na jej konci v roku 2013 nebude predstavovať najväčšiu položku výdavkov poľnohospodárstvo, ale prostriedky venované na podporu súdržnosti únie. O vyše 100 percent vzrastú výdavky v tretej kapitole, podpore roly EÚ vo svete bude venovaných 11,2 miliardy eur v roku 2006 a 15,7 miliardy v roku 2013. Čerstvé myšlienky vnieslo komuniké aj do oblasti zloženia príjmov rozpočtu EÚ. EK začala uvažovať o nahradení časti príspevkov členských štátov vlastnou daňou, ktorá by však nezvýšila celkové daňové zaťaženie daňových subjektov, pretože by nahradila (nie doplnila!) daň, ktorá je aj tak odvedená do pokladníc členov únie. Uvažuje sa o troch možnostiach: európskej dani z príjmu právnických osôb, dani z energie alebo o vlastnom príjme únie z DPH. Vo svetle výhrad čistých platcov, ktorých príkladom je „list šiestich“, EK navrhuje zavedenie korekčného mechanizmu, ktorý by korigoval negatívnu bilanciu tých štátov, ktoré sú čistými prispievateľmi do rozpočtu EÚ. V súčasnosti existuje korekčný mechanizmus len pre jeden štát – Veľkú Britániu. Jeho zrušenie bez toho, aby sa zaviedol všeobecný korekčný mechanizmus, by neviedlo k zlepšeniu postavenia čistých prispievateľov. Konkrétna podoba korekčného mechanizmu je zatiaľ ponechaná budúcemu vývoju a politickej dohode.
Hádka medzi Nemcami Najvážnejšia politická diskusia o podobe nasledujúcej finančnej perspektívy sa rozhorela medzi dvoma Nemcami: spolkovým ministrom financií Hansom Eichelom a komisárkou EK pre rozpočet Michaele Schreyerovou. Eichel ako zástupca Nemecka – najväčšieho čistého prispievateľa do rozpočtu EÚ – nástojí na tom, že prognózovaný strop na výdavky únie vo výške 1,14 percenta je príliš vysoký. Poukazuje na to, že Nemecko je nútené realizovať štrukturálne reformy svojho vlastného hospodárstva a rešpektovať Pakt stability a rastu, no EÚ na druhej strane „vodu káže a víno pije“ – ráta s navyšovaním rozpočtu na realizáciu svojich cieľov. Schreyerová nie neodôvodnene argumentuje tým, že strop ostáva pod úrovňou 1,24 percenta HND, hoci tento percentuálny údaj je totožný so stropom z roku 1999, hoci sa únia rozširuje o desať (finančná perspektíva 2007 – 2013 ráta s 27-mi členskými krajinami) krajín namiesto šiestich, predvídaných Agendou 2000 (ktorá stanovila finančnú perspektívu na roky 2000 – 2006) a do rozpočtu novej FP sú zahrnuté aj EDF a SF. Ak sa zarátajú prostriedky týchto dvoch fondov, ktoré doteraz boli financované z mimorozpočtových prostriedkov, do FR 2000 – 2006, je strop súčasnej FP na úrovni 1,12 percenta HND (bez nich 1,10 percenta) a požadovaný nárast na 1,14 percenta HND je mierny. V parlamentnom „hearingu“ Schreyerová povedala, že strop na výdavky vo výške jedno percento HND by od roku 2007 znamenal desaťpercentné krátenie rozpočtu, nebolo by možné zapojenie nových členských krajín do štrukturálnych fondov a navyše by muselo dôjsť k škrtom aj v iných oblastiach politiky EÚ. Naviac by došlo ku kráteniu prostriedkov, ktoré v súčasnosti smerujú do „nových“ spolkových krajín Nemecka (bývalý NDR), pretože by nespĺňali kritériá, ktoré z nich robia adresátov kohéznej politiky.
Autor je doktorand na FPVaMV v Banskej Bystrici
Analýza bola vypracovaná v rámci projektu podporeného Friedrich Ebert Stiftung Slovensko
