Keiko Sei – inak japonská špecialistka na problematiku médií, video artu a multimediálneho umenia, ktorá v rokoch 1990 až 2002 žila v Českej republike – vo svojej knihe esejí Konečná krajina (One Woman Press) pozorne sleduje „budovanie demokracie“ na jednej strane a narastanie skrytého nebezpečia totality konzumnej spoločnosti na strane druhej. Skúma a porovnáva problematiku médií v postkomunistickej východnej Európe so západným svetom, no najmä s Japonskom. Keiko Sei poukazuje na rozdielnosť spôsobov komunikácie, vplyv jazyka reklamy, jazyka ponuky a spotreby v každodennom živote, na premenu ľudskej komunikácie vďaka novým technológiám. Štýl písania dovoľuje autorke prepájať osobné skúsenosti a zážitky, vlastné i cudzie príbehy s historickou, politickou, sociálnou a estetickou rovinou udalostí v Čechách a vo svete. Masaryk, Beneš, Hácha, Tiso, Gottwald, Zápotocký, Novotný, Svoboda, Husák, Havel, Kováč, Schuster i Gašparovič. Trinásť mien mužov, ktorí sa od roku 1918 až po súčasnosť vystriedali na najvyššom štátnickom poste. Trinásť mužov, ktorí boli, či sú štátnicky zviazaní so Slovenskou republikou, resp. so Slovákmi. I preto pravdepodobne v knižke chýba súčasný český prezident Václav Klaus, i keď práve jeho osoba či jeho rozhodnutia ovplyvnili Slovensko vo veľkej miere. Autor knihy Trinásť prezidentov, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Ikar, Libor Budinský, spisovateľ a novinár, sa zaoberá ich detstvom a dospievaním, profesijnými, politickými a osobnými osudmi, ich vzostupom i pádom. Súčasťou knihy je nielen množstvo fotografií, ale aj historické kalendárium a výber z najznámejších „prezidentských“ vtipov.
