Národná rada SR prijala na svojej poslednej schôdzi antidiskriminačný zákon, na ktorý príslušníci menšín čakali dva roky. Po dvoch neúspešných pokusoch hlasovania poslancov zaň hlasovalo zo 133 prítomných 107. Proti prijatiu bolo deväť, zdržalo sa 16 a jeden nehlasoval. Nesúhlas s prijatou normou zdržaním sa alebo hlasovaním proti vyjadrili poslanci za KDH, KSS ako aj Tibor Cabaj a Milan Rehák z poslaneckého klubu ĽS-HZDS. Zákon obsahuje dve smernice EÚ o rovnakom zaobchádzaní s osobami bez ohľadu na rasový a etnický pôvod a o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a zárobkovej činnosti. Ochraňuje pred diskrimináciou na základe pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu, zdravotného postihnutia alebo sexuálnej orientácie a vstúpi do platnosti od 1. júla. V zákone sa diskriminácia rozdeľuje na priamu, nepriamu, obťažovanie a neoprávnený postih. Do zákona sa dostal aj kritizovaný návrh poslankyne ĽS-HZDS Ľudmily Muškovej nepovoliť na školách činnosť smerujúca k ovplyvňovaniu sexuálnej orientácie. Antidiskiminačný zákon obsahuje aj tzv. pozitívnu diskrimináciu, ktorá má priniesť menšinám rovnosť šancí. Dalo sa však očakávať, že s tým nebudú súhlasiť poslanci za KDH. Minister vnútra Daniel Lipšic sa už obrátil na Ústavný súd. Nespokojnosť vyjadril aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník, ktorý už aj tak pôsobením v tejto funkcii dostatočne sťažil sociálnu situáciu Rómov. Dokázali tým, že nemajú dostatočný záujem o to, aby diskriminovaní dostali rovnaké práva ako ostatní. Zákon umožňuje tým, ktorí sa stretnú s diskrimináciou, žiadať od previnilca finančné odškodnenie. Na dodržiavanie zákona bude dohliadať Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Spoluprácu pri poskytovaní potrebných informácii očakáva aj zo strán štátnych inštitúcii ako aj mimovládnych organizácii. Predstavitelia menšín najmä sexuálných ocenili prijatie zákona a veria, že jeho uplatnenie v praxi prinesie pozitívne výsledky v boji proti diskriminácii.
