Hodnota IQ nesúvisí s rasou

Otroctvo, nacistické tábory, sterilizačné programy, vyvražďovanie kultúr a etník ospravedlňujú mnohé téorie, ktoré nie sú založené na skutočných faktoch. Ešte aj v súčasnosti sa autori kníh s rasisticky ladených kníh venujú zdôrazňovaním biologických, genetických a dedičných rozdielov medzi ľudskými rasami. Ich teórie majú však aj odporcov. Názory, ktoré vyzdvihujú bielu rasu sú ovplyvnené vedou eugenika, ktorá sa snaží o telesné a duševné zlepšenie budúcich generácií ľudskej spoločnosť. V 19. storočí ju založil anglický psychológ, antropológ Francis Galton, bratranec Charlesa Darwina. Chcel ľudstvu priniesť možnosť zlepšiť rod výberovým párením a využitím všetkých postupov, ktoré zlepšujú šance pre vhodnejšie rasy alebo rody. Eugeniku zneužili nacisti na presadenie svojich plánov očistiť bielu rasu. Na základe tvrdenia, že politika je založená na biológii sa snažili o zachovanie „silnej čistej rasy“. Prijatím niekoľkých zákonov si zabezpečili presadenie svojich cieľov. Jedným z takýchto zákonov bol taký, na základe ktorého robili sterilizáciu mentálne a fyzicky postihnutých. Eugeniku zneužil aj Jozef Mengele, prezývaný „biely anjel“, a to na „lekárske pokusy“ na väzňoch v koncentračných táboroch. Po druhej svetovej vojne eugenika stratila na svojej popularite. Dôvodom bola skutočnosť, že bola poznačená neľudskosťou, ktorú praktizovali fašisti v koncentračných táboroch. Na druhej strane sa stále ozývala kritika, že to, čo prezentuje eugenika nie je vôbec vedecky podložené a staré genetické teórie sú zmätené. Jensen a Eyseck vzkriesili eugeniku Menší vzostup eugenických myšlienok priniesli aj napriek rozvoju genetiky šesťdesiate a sedemdesiate roky. Arthur Jensen a Hans Eyseck patrili medzi tých významných psychológov, ktorí začali tvrdiť, že čierni sú geneticky menej inteligentní ako bieli. Okolo roku 1962 začal Jansen rozsiahle testovanie čiernych Američanov a ďalších minoritných skupín školákov. Na základe neho rozlišoval dve skupiny vedomostí. V prvej šlo o asociatívne znalosti, teda zapamätanie si jednoduchých faktov a druhá predstavovala pojmové vedomosti a schopnosti pracovať s nejakými informáciami vrámci IQ testu. Výsledky vraj ukázali, že s prvými úlohami si poradili deti bielej aj tmavej farby pleti, ale v druhej mali lepšie výsledky bieli ako čierni. Jensen bol tak presvedčený, že 80% inteligencie súvisí s dedičnosťou a len 20% s prostredím, v ktorom deti žijú. Černosi nezostali voči takýmto testom ľahostajní. Kritizovali testy inteligencie, ktoré podľa nich neboli objektívne. Zostavovali ich belosi a zanedbali skutočnosť, že ich komunita sa odlišuje od černochov, čo sa ukázalo napríklad pri jednej z otázok testu, ktorý absolvovali deti verejných školách v USA ešte v sedemdesiatych rokoch. Na obrázkoch, ktoré im boli predložené mali nájsť nejaké chyby. Na jednom obrázku stál v obývačke na stole telefon bez šnúry. Keďže deti z chudobných černošských a hispánskych rodín nemali doma telefón, túto zvláštnosť nespozorovali. Automaticky sa im však na základe tejto jednej úlohy pripísala nižšia inteligencia ako belochom. Tento príklad je dôkazom toho, že výsledky rôznych výskumov nie sú objektívne a nemožno im pripisovať pravdivosť. Autori rasistických teórií nemajú pravdivé dôkazy V roku 1994 vydali psychológ Richard Herrnstein a sociológ Charles Murray knihu The Bell Curve, v ktorej tvrdili, že zdravie národa je determinované inteligenčným kvocientom (IQ) jeho populácie a že IQ je do veľkej miery určované génmi. Tvrdia, že nízke IQ je spojené s kriminalitou, nezákonnosťou a všeobecným pádom spoločenského poriadku. Zistilo sa, že rasistické myšlienky z knihy prebrali autori z časopisu Mankind Quarterly prepojenom s extrémistickými ultrapravicovými organizáciami. Herrnstein a Murray svojím dielom naviazali na eugenické idey. Akademici varovali, že v USA žije tzv. „spodina“ s nízkym IQ, za ktorú považovali práve černochov. Predstavovali pre nich svojou pôrodnosťou hrozbu pre elitu s vysokým IQ. Zároveň pripisovali černochom nízke IQ, pretože predstavujú veľkú skupinu medzi kriminálnikmi a násilnikmi. Navrhovali, aby im ako geneticky podriadeným osobám bolo zabránené plodiť deti a navrhovali zrušenie vyplácanie sociálnej podpory pre slobodné matky. The Bell Curve bola otvoreným politickým protestom proti politike „kladného prístupu“, ktorý mal napraviť roky presadzovaný rasistický prístup. Herrnstein a Murray povzbudzovali aj zámestnavateľov, aby čiernym nedávali prácu, pretože tak berú pracovné miesta bielym. Táto kniha s jasne rasistickými názormi vzbudila veľkú pozornosť a venovali sa jej, samozrejme, najmä média. The Sunday Times publikovali reakciu biológa lewisa Wolperta, ktorý upozornil na to, že táto kniha má veľa chýb. Jej autorom vyčítal, že nespomenuli skutočnosť, že na inteligenciu majú vplyv podmienky prostredia. The New York Times čerpal z časopisu Searchlight informácie o tom, že časopis Mankind Quarterly, z ktorého autori preberali materiál založili zástanci belošskej nádvlady, z ktorých niektorí patrili do extrémistických pravicových organizácií. Po publikovaní tejto knihy mnoho vedcov diskutovalo o jej obsahu a najmä o dôkazoch v nej publikovaných. Našli v nej niekoľko metodologických chýb. Kritiku knihy publikoval vedec Stephen Jay Gould v diele The mismeasure of man. Jeho širší pohľad najvedeckejšie štúdie vzťahu medzi rasou a ľudským správaním husto založenom na predpoklade, že ľudské správanie je najlepšie vysvetlené dedičnosťou. K tejto knihe pribudla koncom deväťdesiatych rokov kniha docenta Edinburghskej univerzity Chrisa Branda, pod názvom The G Factor. Otvorene v nej vyjadril názor, že niektoré etnické skupiny majú nižšie IQ ako bieli. Veľké pobúrenie vyvolala kniha Tabu v sociálnich vědách, ktorej autorom je Petr Bakalář. Chcel nahlas hovoriť o tabuizovaných rozdieloch medzi rasami, o „evolučnej skupinovej stratégii“ judaizmu a o eugenike. Zdôraznil biologické, geneticky predurčené a dedičné rozdiely medzi ľudskými rasami. Bakalář tu vyslovil názor, že IQ súvisí s rasou a možno ho aj objektívne merať. Negroidná rasa sa podľa neho vyznačuje menším mozgom ako rasa mongoloidná a európoidná. Tvrdí, že zatiaľ čo mongoloidi v severovýchodnej Ázii majú IQ 105 a európoidi v Evropě 100, africkí „negroidi“ majú hodnotu IQ len 75. Okrem nich uvádza aj hodnotu IQ tzv. euro-negroidných hybridov. Pripisuje im IQ 84. Aj keď názory Bakalářa si získali podporu v podobne zmýšľajúcich rasistov, ozvali sa aj tí, ktorí toto jeho dielo kritizovali. Recenzia Michala Frankla poukázala na to, že aj keď Tabu pôsobí ako vedecké dielo, v skutočnosti je iba pseudovedeckým spisom. Bakalář si podľa neho vybral z odbornej literatúry iba tie fakty, ktoré sa mu hodili a robil to často tak, že ich vytrhával z kontextu. Hodnota jeho knihy tak vôbec nie je taká ako si sám Bakalář myslí. Predstavuje iba útok na ľudské práva, netoleranciu voči menšinám, rasistický a antisemitistický spis, z ktorého cítiť obavy z degenerácie spoločnosti. Výsledky IQ testov nesúvisia s vedomostnou inteligenciou Jedným z tých, ktorí sa pridali k názoru, že rasa nesúvisí s hodnotou IQ, bol aj filozof Peter Singer. Tvrdil, že genetické hypotézy nenaznačujú, že máme znížiť naše úsilie prekonať ďalšie rozdiely medzi ľuďmi. Podľa neho fakt, že priemer hodnoty IQ jednej skupiny rasy je trochu vyššie ako skupiny inej rasy nemôže nikto využiť na tvrdenie, že všetci príslušníci rasy s vyšším IQ majú vyššie IQ ako príslušníci rasy s nižšou hodnotou IQ. A toho, kto má vyššie IQ nemôže ospravedlňovať jeho rasizmus voči ostatným. Mnoho ľudí je skeptických voči výsledkom rôznych moderných IQ testov, ktoré ukazujú veľký deficit IQ u Írov a emigrantov do USA z južnej Európy. Antropológovia argumentujú, že inteligencia je kultúrna kategória: niektoré kultúry zdôrazňujú rýchlosť a súťaženie ako ostatní. Testy založené na šikovnosti a schopnosti dobre zvládnúť rôzne úlohy so slovami nemôžu správne merať vedomostnú inteligenciu. Väčšina testov vyžaduje od ľudí vyriešiť problémy naražajúce na prostredie strednej triedy. Nízke IQ sú často výsledkom toho, že každý hovorí rôznym jazykom alebo dialektom ako otázky v teste niekoho z inej etnickej skupiny alebo jednoducho unaveného či chorého. IQ texty nemerajú mentalnú schopnosť. Tisíce etnografických štúdií ukazuje, že vrodené schopnosti pre kultúrny rozvoj sú rovnaké pre celé ľudstvo.