Kope ľavicový týždenník za M. Dzurindu?

SDKÚ, HZDS, Smer a KDH po 3 mandáty, SMK po dva. Toto je reálny výsledok volieb do Európskeho parlamentu na Slovensku. A čo k tomu hovorí údajne ľavicový týždenník Slovo: „Smer zase prepadol vo voľbách,…“ Smer je v slovenskej politike zvyknutý na útoky a údery všetkého druhu. Pokiaľ útočí Domino Fórum alebo Sme, všetko je celkovo v poriadku. Ale ak si nás úplne neopodstatnene a nekvalifikovane podá údajne ľavicový týždenník Slovo, a pritom ešte vychváli M. Dzurindu, treba sa aspoň trochu zamyslieť. Záver, ktorý z výsledku volieb do Európskeho parlamentu urobili redaktori Slova, možno zhrnúť asi takto: „Eurovoľby prehral SMER, jeho voliči ho opäť zradili, čo je dôsledok jeho zlej politiky.“ Naproti tomu predseda vlády M. Dzurinda je politický génius, ktorý to všetkým, ale, samozrejme, najmä R. Ficovi, opäť ukázal. Nechajme bokom všetky tie lacné frázy, plné nepodloženej kritiky a prívlastkov na adresu Smeru, ktorými sa prezentoval autor článku „Fico, slow down“ (prečo angličtina v slovenských novinách?). Zdá sa, že tento autor iba predvčerom vstúpil do slovenskej politickej reality a neovláda ani základné informácie o pôsobení politických strán na Slovensku. A vôbec by nás v Smere neprekvapilo, keby sa volieb nezúčastnil alebo, ak áno, že volil hokejistu P. Šťastného. Poďme však k dôležitým faktom. Ľavicoví intelektuáli v Slove si mali predovšetkým všimnúť, že Smer dokázal presvedčiť mimoparlamentné SDĽ, SDSS a Stranu zelených, aby spolu kandidovali na jednej kandidátke. Smer dokonca ponúkol podpredsedovi SDĽ V. Maňkovi, aby kandidoval na zvoliteľnom mieste, čo sa aj potvrdilo. Ide o dôležitý integračný trend v stredoľavom priestore. Priatelia zo Slova sa mohli napríklad zamyslieť nad tým, prečo sa Smer vzdal jedného zvoliteľného miesta v EP a prečo sa do tohto trendu nezapojila SDA? Smer si v eurovoľbách za cieľ postavil zisk 2 až 3 mandáty v Európskom parlamente. Môžem poskytnúť desiatky mojich vyhlásení a vyjadrení Moniky Beňovej, že dva mandáty v EP sú uspokojivé a že tri budú úspechom. Smer získal tri a prispel k posilneniu socialistickej frakcie v EP viac ako napríklad česká vládna ČSSD. Iba politický ignorant mohol veriť prieskumom verejnej mienky. Ale keď treba psa biť, dobré sú aj smiešne a od praxe odtrhnuté výskumy. Môj realistický pohľad na slovenskú politiku je dlhodobo známy. Len pre zaujímavosť – výsledky volieb do NR SR v roku 2002 som tipoval na desatinu percenta presne, rovnako som bol presný pri odhade účasti v referende a možnom zisku pri voľbách do EP. Z katastrofálne nízkej účasti vo voľbách do EP sa nedajú robiť žiadne závery. Nikto nevyhral ani neprehral. Zdá sa, že v týchto voľbách si to rozdali členské základne jednotlivých strán a ich rodinní príslušníci s najbližšími priateľmi. Napriek tomu Smer dosiahol v podstate rovnaký výsledok ako prvá a druhá strana, SDKÚ a HZDS, a vyšší ako KDH a SMK. Kto sa v slovenskej politike aspoň trochu vyzná, vie, že ide o strany, ktoré už viac ako desaťročným politickým pôsobením majú stabilné voličské zázemie, alebo o strany, resp. stranu, ktorá svoju politiku postavila na jednej veľkej integračnej bubline. Keď táto bublina spľasla, postavila do volieb hokejovú legendu, lebo vedela, že skutočným politickým obsahom verejnosť neosloví. Ak je toto podľa redaktorov Slova tá správna politika, prosím. My sme presvedčení o inom. Pre nás je dôležité, že dochádza k určitej stabilizácii voličskej základne Smeru, čo je významným predpokladom na zaujímavé volebné zisky pri volebnej účasti nad 40 – 50 percent. Naši výskumníci zo Slova, keď už tak analyzovali neanalyzovateľné, si mohli všimnúť aj to, že Smer so železnou pravidelnosťou obsadzoval druhé pozície v tzv. maďarských obvodoch. Toľko k výsledkom eurovolieb. Problém článkov uverejnených v Slove je však inde. Výsledky eurovolieb pre autorov evidentne slúžili len ako zámienka na kritiku politiky Smeru ako takej a jej postavenia do protikladu s údajne úspešnou politikou predsedu vlády M. Dzurindu. Je až zarážajúce, že redakcii údajne ľavicového týždenníka viac vyhovuje politika, ktorá robí zo Slovenska krajinu neuveriteľných nerovností, nerovností medzi ľuďmi a medzi regiónmi, krajinu s úzkou skupinou milionárov a miliardárov a širokej vrstvy ľudí na hranici chudoby, krajinu, kde sa úcta k dôstojnému životu človeka stráca za číslami ratingových agentúr a štatistík OECD či MMF, krajinu, kde bude možno už čoskoro kvalitné vzdelanie výsadou bohatých a štandardná zdravotná starostlivosť takisto. Že mu viac vyhovuje takáto politika, za pôsobenia ktorej navyše pred očami verejnosti rozkrádajú štát rôzne spriaznené záujmové skupiny, ako politika, ktorá na tento stav upozorňuje a predstavuje voči nemu reálnu alternatívu, stredoľavú alternatívu. Autori článkov sa nemýlia, áno, Fico cestuje po Slovensku a zvoláva tlačovky, áno, kritizuje zákony a áno, vyťahuje kauzy. Nemôžem sa dopátrať, v čom Slovo vidí problém. Čo iné by už malo byť náplňou práce predsedu strany, ktorá robí razantnú opozičnú politiku. Áno, takouto politikou Smer oslovuje nespokojných voličov. Oslovuje voličov, ktorí sú nespokojní so súčasnou vládou, pretože sa v dôsledku jej politiky dostávajú často až do existenčných problémov. Áno, takíto voliči sú častejšie zle naladení, to asi nikoho neprekvapí, a áno, takíto voliči sú vo svojom volebnom správaní nestabilnejší. To je však všeobecne platným politickým faktom, a nie dôkazom akéhosi zlyhania politiky Smeru, ako sa to snažia vidieť redaktori Slova. Smer kritizuje vládu a jej politiku. Pochopiteľne, je opozičnou, dôrazne opozičnou stranou. Okrem toho však Smer takisto pravidelne, či už na tlačových konferenciách alebo konkrétne a bezprostredne na pôde NR SR návrhmi zákonov, pozmeňujúcimi návrhmi alebo samotným hlasovaním, reálne prezentuje svoju alternatívu voči súčasnému vládnutiu. Stredoľavú alternatívu. Na jej hodnotenie si treba preštudovať jej obsah, a nie paušálne a frázovito kritizovať od zeleného stola. Treba sa spýtať, čím okrem strieľania od boku pištoľníci v Slove prispeli k tvorbe tejto alternatívy? Majú vôbec predstavu o podmienkach, v ktorých sa Smer profiluje ako jasná stredoľavá strana so stabilným postavením na scéne a medzinárodným zaradením? Ak sa takouto optikou prezentuje redaktor či redakcia pravicového politického zamerania, je to pochopiteľné a priehľadné. Ak toto nevidí alebo nechce vidieť údajne ľavicový týždenník a menej ako predseda stredoľavej opozičnej strany mu prekáža predseda súčasnej slovenskej vlády, potom… potom bude problém asi inde. Autor je predseda strany Smer