Ak si uvážime, ako macošsky zaobchádza s detským príjemcom televízia, ako Ministerstvo školstva pomaly, ale isto odsúva zodpovednosť za mimoškolskú a kultúrnu činnosť na plecia samospráv a rodičov, ako málo pozornosti sa venuje kultúre určenej deťom, potom sa nemožno čudovať jednostrannej zameranosti väčšej časti detí a mládeže na komerčnú tvorbu, počítačové hry a potulky po internete. Napriek tomu, že šéf amerického Centra pre technológie a demokraciu Michael H. Goldhaber hovorí o človeku blízkej budúcnosti ako o „človeku internetovom“, teraz ešte máme nádej, že si ľudstvo uchová aj pomenovanie človek kultúrny. Internetom postihnutý jedinec sa vraj nebude zaoberať minulosťou, no dnes je ešte šanca hľadať zábavu, ponaučenie i radosť z diela, ktoré má už 100 rokov. Máme na mysli detskú knihu Peter Pan, ktorá sa stala základom divadelného predstavenia v Divadle Andreja Bagara v Nitre (premiéra 11. a 12. júna 2004). Nitrianska scéna už dlhé roky ponúka detskému divákovi kvalitné divadelné inscenácie najznámejších svetových rozprávok a umožňuje zábavu na adekvátnej umeleckej úrovni. K titulom pre deti toto divadlo nikdy nepristupovalo ako k nutnej dani či menejcennému žánru, nepodceňovalo detské publikum, ktoré sa mu vždy odvďačovalo obdivom a bohatou návštevnosťou. V tejto tradícii pokračuje aj v spomínanej inscenácii Peter Pan od škótskeho autora Jamesa Matthewsa Barrieho. Ján Uličiansky, autor scenára a piesňových textov, má s týmto dielom istú skúsenosť, pretože je autorom aj jeho rozhlasovej podoby. Dospelý divák, ktorý dokáže odčítať filozofický odkaz diela – túžbu po slobode detstva – sa nielen zabával, ale aj zauvažoval o tom, kedy sa končí viera v slobodný rozlet fantázie a ako ju narúša či ničí realita dospelosti. Malý divák sa určite stotožnil s príbehom detí putujúcich vo svojich snoch fantastickým svetom zázračných postáv a udalostí. Prizvaný režisér Matúš Oľha podľahol čaru ponúknutého dramatického textu a na javisku DAB spolu s výtvarníkom Štefanom Hudákom a kostymérkou Alexandrou Gruskovou (ktorá pre toto divadlo už dlhé roky pripravuje originálne kostýmy) vytvorili dynamicky sa meniaci farebný svet dobrodružstiev, ktoré deti prežívajú vo svojich snoch. Divadelné predstavenie neposkytuje iba samoúčelnú zábavu, na akú sú naše deti zvyknuté v animovaných filmoch americkej produkcie. Za všetkým šantením sa skrýva detská zvedavosť, túžba po poznaní nepoznateľného, viera v materinskú lásku – zažitú i vytúženú. Je dobré, že režisér viedol účinkujúcich cestou vnútorného prežívania rozprávkových zážitkov. Mnohým hercom sa darilo hrať sa na deti, no v niektorých prípadoch došlo k predimenzovanému prejavu (napríklad Milan Ondrík ako John), alebo až k prehnane didaktickej polohe (Zuzana Kanóczová ako Wendy), ak to všetko nechápeme ako úmysel alebo zámer režiséra. Kompozičnou zvláštnosťou inscenácie je ústup rozprávkovej postavy Petra Pana do úzadia a posunutie troch detských postáv do popredia diania, čo diváka spájalo s realitou a detskému príjemcovi poskytovalo možnosť stotožniť sa s nimi. Súhra výtvarnej, hudobnej a tanečnej zložky bola narušená vari iba trochu násilnou aktualizáciou postáv pirátov a pre deti nie celkom zrozumiteľným úvodným vstupom. Naopak zase hra na indiánov sa javila ako vtipný a zábavný nápad, vhodne zapadajúci do rozprávkovej atmosféry. Deťom bol blízky aj jazyk tejto hry, ktorý Ján Uličiansky zaktualizoval novodobými detskými výrazmi. Peter Pan v podaní nitrianskeho DAB-u bude opäť silným magnetom, ktorý prispeje k morálnej i estetickej výchove detského diváka. Autorka je riaditeľka Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie pri UMF v Nitre