Britská komisia skúmajúca činnosť tajných služieb pred vlaňajším vpádom do Iraku kritizovala prácu rozviedky. Vinu za skreslené údaje o zbraniach hromadného ničenia v Iraku však nepripísala menovite nikomu. Je takýto nemastný-neslaný výsledok skvelou ukážkou britskej slušnosti a ohľaduplnosti, akejsi civilizovanej formy predídenia verejnej blamáže? Prejav sofistikovanosti britského systému, v ktorom zodpovedným činiteľom nepadajú hlavy ani na popravisku, ani na papieri? Alebo demonštráciou dlhej ruky všemocného prvého muža britskej exekutívy? Komisiu viedol Lord Robin Butler a mala byť nezávislá a objektívna. Výsledky jej polročného vyšetrovania boli publikované v takmer 200-stranovom elaboráte, ktorý je k ministerskému predsedovi taký útlocitný, až to vzbudzuje podozrenie z nadbiehania Downing Street. Tonyho Blaira zbavuje akejkoľvek osobnej zodpovednosti a neviní ani vtedajšieho predsedu parlamentného výboru pre spravodajské služby Johna Scarletta. Divadelné predstavenie však išlo ďalej – z postavenia takto nadobudnutej bezúhonnosti prebral Blair na seba veľkoryso (dávajúc implicitne najavo, že nemusel, ale chcel) zodpovednosť za omyly, ktorých sa mohol dopustiť. Vraj v dobrej viere. Vodca Konzervatívnej strany Michael Howard ho upozornil, že v hre nie je iba otázka zodpovednosti, ale dôveryhodnosti premiéra v celej afére. 51-ročný Blair zhodou okolností oslávil 21. júla desiate výročie zvolenia za predsedu Labouristickej strany. Za tento čas si osvojil všetky triky a nuansy presviedčacieho umenia i kľučkovania pred následkami svojich prešľapov. Zatiaľ sa mu darilo preskákať všetkými krízami a tá terajšia ho asi tiež ponechá nezraneného. Nečakane ho podporil uchádzač na post amerického viceprezidenta za demokratov John Edwards, keď vyzdvihol Blairovu odvahu zobrať na seba kritiku, k čomu sa vraj neodvažuje prezident Bush. V hustejúcej atmosfére pred prezidentskými voľbami je Demokratom zrejme vhodný každý verbálny kyjak, ktorým môžu ovaliť Republikána Busha. Keby z novembrových volieb vyšla víťazne dvojica demokratov Kerry a Edwards, našiel by Biely dom pod taktovkou Demokrata Kerryho odvahu vyrezávať zhubný nádor, ktorý prerastá spravodajskými službami oboch úzko spojeneckých krajín? Vzal by do ruky skalpel a mal by pevnú ruku a triezvu rozvahu oddeľovať zdravé tkanivá od chorých? Butlerova správa vyšla krátko po náleze Výboru pre spravodajské služby amerického Senátu. Aj ten prinieslol závery odvádzajúce zodpovednosť od šéfa exekutívy – prezidenta Busha a sústredil sa do značnej miery na vymenúvanie chýb agentov, analytikov a vyhodnocovateľov v CIA a ostatných spravodajských zložkách. Obe správy majú spoločné formovanie celkového dojmu, že najvyššia výkonná moc v UK a USA politicky neovplyvňovala činnosť tajných služieb. Takáto gentlemenská lož by mohla mať určité opodstatnenie vtedy, keby chcela zabrániť príliš drastickému ozdravovaniu. Inými slovami takej terapii, ktorá by bola úspešná, ale zároveň by usmrtila samotného pacienta. Spravodajské služby jedinej súčasnej svetovej superveľmoci a pupočnou šnúrou na ňu napojeného Spojeného kráľovstva totiž tvoria pestrý superkolos vykonávajúci myriadu rôznych nevyhnutných a užitočných činností. Ak si však Bush a Blair egoisticky kryjú chrbát z rýdzo osobných dôvodov a nechcú sa pustiť do rozsiahlych reforiem začínajúc vlastným koncom, t. j. do uvoľnenia zovretia spravodajstva špičkou exekutívy, poškodia nielen svojim krajinám, ale aj ostatným západným spojencom a demokracii ako takej. Američania pripúšťajú v senátnom hodnotení existenciu tzv. „group think“ – „skupinového myslenia“ – v radoch pracovníkov CIA, čo prinajmenej nepriamo potláča alternatívne myslenie a nezávislú oponentúru. Tímové správane má úžasnú hodnotu vtedy, keď sa spoločný menovateľ postaví na najvyššiu možnú priečku a členovia tímu vytvárajú synergiu. S mierou znižovania spoločného menovateľa sa skupinové myslenie ustaľuje na forme stádovitého správania, čiže nemyslenia, ale poslušného konania. Na príkaz zhora, na základe daných smerníc. Povedané slovenskými skúsenosťami – poslušne podľa straníckej línie. Optimizmus nevzbudzujú prvé návrhy na odstránenie nedostatkov. Najmä na americkom brehu Atlantiku. Zo Senátu prichádzajú návrhy splošťujúce celú komplexnú problematiku na otázku kvantifikovanej efektivity. Prepájať sa majú nielen databanky, ale aj druhy spravodajských služieb a ich zložky. Do úhľadnej pyramídy. Aj samotného prezidenta Busha a úradujúceho riaditeľa CIA Johna McLaughlina vydesila senátna predstava zriadenia strešnej organizácie dohliadajúcej nad činnosťou 15 druhov služieb. A, okrem toho, povýšením hlavy tejto superbyrokracie na úroveň ministra. Pôsobí to ako návod na koncentráciu moci so všetkými rizikami jej zneužívania? Potmehúdsky záporne krúti hlavou bývalý plukovník KGB ruský prezident Vladimír Putin, ktorý si tiež vybral túto cestu nebezpečnej centralizácie svojho spravodajstva. Hádajme, čo z toho pre seba vyvodí Tony Blair. Autor je analytik medzinárodných vzťahov
