V diele Pramene a zmysel ruského komunizmu (KALLIGRAM) rozoberá Nikolaj Alexandrovič Berďajev (1874 – 1948) predovšetkým historické korene ruského komunizmu. Na širokom plátne ukázal, že „ruský komunizmus je tradičnejší než si ľudia obyčajne myslia, je transformáciou a deformáciou starej ruskej mesiánskej idey“. I v tejto jeho práci dominuje názor, že podstatný podiel na formovaní ruského komunizmu mala stredoveká ruská idea tretieho Ríma. Táto idea vznikla v 15. storočí v podmienkach rodiacej sa autokracie a svoj plný výraz našla vo vláde cára Ivana Hrozného. „Ruský komunizmus je ťažké pochopiť pre jeho dvojaký charakter. Na jednej strane je to jav svetový a internacionálny, na druhej strane jav ruský a národný. Pre ľudí na Západe je osobitne dôležité pochopiť národné korene ruského komunizmu, jeho determinovanosť ruskými dejinami. Znalosť marxizmu tomu nepomôže.“ V tomto Berďajevovom spise defiluje pred našimi zrakmi celá galéria postáv ruských revolucionárov všetkých možných farieb a odtieňov. Knihu do slovenčiny preložil Ján Komorovský. V lete 2003 bol Silvester Lavrík pozvaný predsedom vlády SR Mikulášom Dzurindom na „prázdninové obzeranie sa po Slovensku“. Cieľom putovania bolo ľuďom predstaviť filozofiu programu Obnovme si svoj dom, ktorý spočíva predovšetkým v obnovení nášho kultúrneho a historického dedičstva, tak, aby sa stalo atraktívnym pre zahraničných návštevníkov, aby sa rozšíril turistický ruch v našich regiónoch a pozdvihlo sa naše, neraz stratené, sebavedomie. Silvester Lavrík nazýva knižku „albumom pohľadníc“. Slovensko v lete (L.C.A.) je zbierkou dojmov, úvah, asociácií, letných rozvažovaní, rozhovorov, ktoré sú obsahovo rozdelené podľa štyroch svetových strán. No je aj albumom fotografií (najmä od Pavla Pekarčíka – účastníka putovania), ktoré neraz dopovedia to, čo je slovom neopísateľné. Kniha nechce byť propagáciou žiadnych politických názorov, ale len záznamom z letného putovania, akýmsi denníkom, pri ktorého čítaní máme chuť vybrať sa na vlastnú cestu Slovenskom. Za zmienku stojí atraktívny grafický dizajn knihy, o ktorý sa zaslúžil Vladimír Yurkovic. Werner Maser (1922) patrí k popredným znalcom Tretej ríše. Jeho pútavo napísaná biografia Hermanna Göringa (ARGO), ktorý svojím intelektom presahoval väčšinu špičiek nacistického režimu, si kladie za cieľ objasniť všetky stránky života tohto muža, ktorý sa za svoje činy musel zodpovedať pred Norimberským tribunálom. Maser opisuje Göringa ako svojbytnú osobnosť, v mnohých aspektoch úplne nezávislú na Hitlerovi. Práve stretnutiam druhého muža Tretej ríše s jeho nespochybniteľným vodcom autor venuje asi najviac pozornosti, pričom veľmi detailne sleduje dosť výrazné premeny ich napätého vzťahu. Podľa jeho názoru sa Göring postupne dostával do ťažkých, niekedy aj morálnych dilem, z ktorých väčšinou vychádzal ako porazený a vnútorne oslabený. Z psychologického hľadiska Maser hľadá korene neskoršieho Göringovho konania ako v jeho detstve (poznamenanom narušeným vzťahom s jeho rodičmi), tak v jeho dvoch citovo veľmi bohatých manželstvách, ktoré vo svojom dôsledku potlačovali a minimalizovali jeho latentnú psychickú labilitu. Autor tiež analyzuje vzťah Göringa k antisemitizmu. Maser tiež hovorí o jeho zberateľských závislostiach, ktoré vyústili až do chorobného zbierania a zabavovania starého i moderného umenia, no prejavili sa aj v túžbe po moci a hromadení titulárnych funkcií.