JŠ je niekto, koho si cením. Bez JŠ by slovenská literatúra nebola tým, čím je. Bola by jednotvárnejšia. Bez JŠ by ani Slovenské pohľady neboli zažili svoje najhviezdnejšie okamihy. JŠ je pozoruhodný básnik, výborný textár a skurvene vynaliezavý prekladateľ. Čítať jeho preklady, napríklad Puškinovej, Bennovej a Brechtovej poézie, sa rovná slastnému zimomravenčeniu. Minulosť JŠ ma nezaujíma, neodsudzujem ho za ňu, ospravedlňovať sa za ňu nemusí. Nechápem však, ako sa takýto vzdelaný, kultivovaný a obratný literát môže spustiť natoľko, že sa pustí do obhajovania brebtov kadejakého politika-pobehaja. Reč je o prejave prezidenta najsilnejšej a najspravodlivejšej mocnosti na svete. JŠ poukázal na syntaktický nezmysel v spomínanom prejave. A nielen poukázal. Dal si tú námahu a prezidenta alebo autora prezidentovho prejavu statočne a podrobne aj poobhajoval. Nechápem, ako je možné, že JŠ nechápe, že on ako slobodný umelec by sa nikdy nemal znížiť k tomu, aby takým či onakým spôsobom obhajoval táraniny a bľaboty ktoréhokoľvek politika. Umelec by mal človeka, ktorého zvábila vidina politickej kariéry, dobre nakopať do ritiska. Svet je plný politikov-spasiteľov. A napriek tomu, ako ten svet vyzerá? Cintoríny sú plné nasledovníkov a odporcov všetkých možných i nemožných politických spasiteľov. Človek nemusí byť veľmi inteligentný, aby od prvého okamihu videl, že súčasný obyvateľ Bieleho domu je len ďalší z nekonečného zástupu kreténskych maskotov nenásytnosti. Obhajovať prerieknutia a kostrbatosti, ktoré vychádzajú z úst takejto nefalšovanej duchovnej nuly alebo z myslí všetkých prezidentových mužov, je ako obhajovať pologramotnosť Jakeša alebo slávny „apříl“ Gustáva Husáka. Že kontext vojnového avanturistu z Washingtonu je iný, až tak kvalitatívne úplne iný ako politický a ideový kontext Husákov a Jakešov? Tým si nie som až taký istý. Asi mi chýba nejaký druh citlivosti, no akosi nijako neviem naletieť patetickým rečiam toho cynického chlapíka z Oválnej pracovne. I am sorry, ale pre mňa jednoducho nejestvuje rozdiel medzi Hitlerom, bin Ládinom, Stalinom, Jakešom a Bushovcami. Rozlišovacie schopnosti mám asi dosť oslabené. A ešte mám pravdepodobne aj značné problémy s trávením, lebo akosi nedokážem stráviť fakt, že slobodný umelec, ktorého dielo si vážim, sa podujíma na úlohu vykladača Vodcových slov. Takéto podujatie nemôžem považovať za nič iné, len za teroristický útok proti vlastnej, privátnej kultúrnosti.
