John Gray sa vo svojej prenikavej štúdii Dve tváre liberalizmu (MLADÁ FRONTA) snaží dokázať, že liberálne myslenie v sebe vždy zahŕňalo dve rozporuplné tézy. Tá prvá hovorí, že liberálne myslenie je teóriou o univerzálnom racionálnom konsenze, ktorý sa usiluje nájsť čo najlepší spôsob života pre všetkých, podľa druhej je liberalizmus projektom mierovej koexistencie medzi rôznymi druhmi životných štýlov. Podľa Graya je pojatie racionálneho konsenzu anachronizmom v dobe, keď aj život jednotlivého človeka obsahuje viac než jeden životný štýl. Budúcnosť liberalizmu tak patrí teórii modusu vivendi, ktorú prvýkrát formuloval Thomas Hobbes. Sieť multikultúry dnes obopína súčasný život od New Yorku po New Delhi. Ako píše Umberto Eco, sme teraz väčšmi prepojení s ľuďmi iných tradícií a zvykov než kedykoľvek predtým, a základnou hodnotou súčasného sveta sa stáva tolerancia. V čom nám môže pomôcť vojna – pýtal sa v prednáške, ktorú mal v čase vojny v Zálive – vo svete nezastaviteľného prúdenia tovarov, a nepriateľ je vždy za frontovou čiarou? Čo dnes tvorí hlavné správy, ako to prispieva k všeobecne rozšírenej dezilúzii z politiky? V najosobnejšej zo svojich esejí sa vracia k porážke fašizmu, ktorú zažil v Taliansku ako chlapec a skúma rôzne historické formy fašizmu, a vždy ich konfrontuje s jeho dnešnými prejavmi. A napokon, v osobnom liste talianskemu kardinálovi uvažuje Umberto Eco o otázke, ktorá je neustále prítomná za všetkými úvahami v tejto knihe: čo znamená byť mravným či etickým, ak človek neverí v Boha? Ecových Päť úvah o morálke (KALLIGRAM) predstavuje jedného z najvýznamnejších mysliteľov sveta na vrchole jeho kritických síl. Preložila Miroslava Vallová. Za vraždou známeho redaktora Bratislavských novín AZ priamo v tlačiarni sa skrýva niekoľko motívov: je to pomsta žiarlivého milenca, ohrdnutej milenky či úspešný pokus umlčať politicky nepohodlného novinára, ktorý odhalí korupciu na radnici? Prostredie starej Bratislavy tridsiatych rokov minulého storočia ožíva v neopakovateľnom kolorite najmenšieho veľkomesta Európy… Vášeň, napätie, zločin a nečakaná pointa: vrah je ktosi iný, kto čaká dlhé roky na svoju príležitosť… To všetko možno nájsť v detektívke Ľuboša Juríka Choď za svojím snom (VYDAVATEĽSTVO PT), ktorá vychádza v edícii Bratislavské krimi. Knihu ilustroval Ľuboslav Paľo. Ľuboš Jurík (1947) je spisovateľom, novinárom, autorom viacerých kníh rozhovorov a poviedok z prostredia starej Bratislavy (Na Poľnej ulici). Popularitu si získali najmä jeho kriminálne príbehy s hlavným hrdinom, reportérom Bratislavských novín AZ, ktoré sa odohrávajú v tridsiatych rokoch minulého storočia.
