Filozofiu raz pokladali za vrchol ľudskej múdrosti či kráľovnú vied, inokedy za zbytočný luxus či prázdne táranie. Najčastejšie však musela obhajovať alebo zdôvodňovať sama seba, vysvetľovať, na čo a prečo je tu a na čo je vlastne dobrá. Zdá sa, že toto je „normálna“ situácia filozofie – teda to, že je permanentne v „ohrození“ a nepochopení. Má teda filozofia miesto v našej kultúre? Akú podobu by mala mať, aby ho zaujala alebo aby si ho zaslúžila? Má filozofia u nás budúcnosť? Výber z esejí Filozofia ako problém (KALLIGRAM) renomovaných slovenských a českých filozofov (Etela Farkašová, Patrik Garaj, Ivana Komanická, Miroslav Marcelli, Teodor Münz, Ján Rybár, Dita Rukriglová, Vladislav Suvák, Josef Šmajs, Ján Šulavík, Beáta Šulavíková, Emil Višňovský) poskytuje obraz o situácii a dianí vo filozofii od roku 1989. Predstavme si, že vľavo visí Mona Lisa a vpravo jej dokonalá kópia. Tak dokonalá, že ani pri detailnej prehliadke oboch obrazov nepostrehneme žiadnu odlišnosť, a keby ich niekto v nestráženom momente vymenil, neprišli by sme na to. Môže medzi nimi byť nejaký estetický rozdiel? Existencia umeleckého falza sa z hľadiska histórie aj súčasnosti umenia môže javiť ako okrajový problém, štúdia Umění a falzum (ACADEMIA) Tomáša Kulku však odkrýva nové prekvapivé súvislosti. Premyslením významných pokusov o zodpovedanie vyššie načrtnutej otázky autor voľne nadväzuje na svoju predchádzajúcu prácu Umění a kýč, v ktorej sa zaoberal vzťahom umenia a gýča. Podobne ako vtedy, aj tu smeruje do centra zásadných problémov spojených s estetickým zážitkom a hodnotením umeleckého diela. Wagner je už dlho najkontroverznejším z veľkých hudobných skladateľov. Rovnaké nadšenie ako on dokážu vzbudiť aj iní, žiaden z nich však nevyvoláva väčšie nepriateľstvo. Wagner bol jedným z mála veľkých hudobných skladateľov, ktorí sa vážne zaoberali aj štúdiom filozofie. A málokto si uvedomuje, v akom rozsahu prenikli filozofické myšlienky aj do jeho operných diel. Kniha Wagner a filosofie (BBART) sleduje Wagnerov životný príbeh od nadšeného mladého socialistu k takmer buddhistickej rezignácii jeho posledných rokov – a pozoruje, ako sa tieto myšlienky premietli do jeho diel. Skúma vzťah medzi slovami a hudbou, medzi vedomím a nevedomím, medzi umením a filozofiou. Autor Bryan Magee triezvo a kriticky posudzuje Wagnera ako človeka, ale aj Wagnerovho umeleckého génia. Všíma si tiež skladateľovo dlhé a dôverné priateľstvo s oveľa mladším Nietzschem. Jeho predchádzajúca kniha, Charakteristické rysy Wagnera, sa stala klasikou a od svojho prvého vydania pred 30 rokmi nikdy nezmizla z pultov kníhkupectiev. Časopis Opera uviedol, že by ju „mal čítať každý návštevník opier, či už je wagnerián alebo nie.“ Táto nová publikácia z pera jedného z popredných britských wagneriánov a profesorov filozofie spája oba aspekty a je významným, originálnym a zrozumiteľným príspevkom k literatúre zaoberajúcou sa Wagnerovou osobnosťou.
