V uplynulom období zdraželi prakticky všetky bankové služby a podľa analýz ekonomického týždenníka Trend sú poplatky u nás drahšie ako kdekoľvek inde. Dokonca už aj Národná banka Slovenska vážne varovala, že banky za peniaze platia čoraz menej, ale občanom ich čoraz drahšie požičiavajú. Najnovšie údaje pôsobia ako ľadová sprcha a opäť otvárajú otázku, nakoľko úspešný bol vstup súkromného kapitálu do bankového sektora. Pripomeňme, že miliardy za nesplatené úvery v bývalých štátnych bankách nesplatia ich noví majitelia, ale zo svojich daní občania, ktorí navyše teraz musia znášať zdražovanie bankových služieb. Konkurencia sa neprejavuje Podľa Trendu bankové poplatky „v posledných rokoch výrazne vzrástli“, pričom ide o obdobie po privatizácii štátnych bánk. Z prieskumu Inštitútu pre úverovú ekonomiku na Ekonomickej univerzite vo Viedni vyplýva, že Švédov stoja bankové poplatky len 0, 2 % ich ročného platu, Nemcov, Belgičanov či Švajčiarov ešte menej. „Slovenský klient zaplatí banke na poplatkoch zhruba 0, 6 % zo svojho ročného platu,“ porovnáva Trend. Pred rokom a pol to zrazu vyzeralo, akoby sa banky dohodli: z mesiaca na mesiac tie lacnejšie prudko zvýšili viaceré poplatky a v podstate sa dostali na úroveň tých drahších. Pôvodne banky tvrdili, že chcú klientov motivovať, aby prestali používať zastarané metódy – osobné návštevy pobočiek a manipulácia s hotovosťou – ktoré sú pre banky najnákladnejšie. Rozhodujúce náklady bankám odpadajú, ak klienti svoje účty obhospodarujú cez internet. Dnes je teda elektronické bankovníctvo zväčša zadarmo, ale Trend upozorňuje, že nie nadlho. „Podľa produktového analytika ČSOB Miroslava Chovanca je už len otázkou krátkeho času, kedy sa prístup k elektronickému bankovníctvu spoplatní. Rovnaký osud čaká napríklad aj notifikácie k zmene stavu na účte SMS správou a e-mailom.“ Miliardové zisky z poplatkov Banky sa tvária, že sú tu pre klienta, v skutočnosti im ide iba o čo najväčšie zárobky. „Chceme, aby si klient všetky jednoduché operácie robil sám,“ povedal Branislav Straka z HVB Bank. Podľa Trendu pritom najväčšia časť príjmov z poplatkov pochádza práve od obyčajných ľudí. Banky už minulý rok tvrdili, že poplatky sú nízke a nepokryjú ani náklady. Lenže na druhej strane dávajú väčším firmám rôzne úľavy. „Banky sa predbiehajú v ich získavaní, a tak idú pri poplatkoch na najnižšie možné hranice,“ vykresľuje situáciu Trend. Dokonca aj akciové znižovanie či odpustenie poplatkov pri spotrebných alebo hypotekárnych úveroch je len hra. Denník Pravda pred pol rokom skonštatoval, že pri hypotékach „sa poplatky za posledný rok mierne zvýšili, prípadne pribudli nové“. Výsledkom je, že na poplatkoch banky v roku 2003 zarobili takmer 10 miliárd, čo je o bezmála 2 miliardy korún viac ako v roku 2002. Zisky z poplatkov sa im teda zvýšili o vyše štvrtinu! Veď ide o ľahko zarobené peniaze. „Poplatky majú na rozdiel od úrokových výnosov jednu veľkú výhodu. Sú bezrizikové,“ pochvaľuje si viceprezident Poštovej banky Vladimír Ohlídal. „Bezrizikovosť znamená, že banky si ich automaticky zinkasujú pri akejkoľvek operácii na účte alebo si poplatok strhnú z úveru priamo pri jeho poskytnutí. Nezávisia teda od vývoja úrokových mier na trhu ani od schopnosti klienta splácať úver,“ vysvetľuje filozofiu bankárov Trend. Nespokojná NBS Podľa hlavného analytika Trend Analyses Jána Kovalčíka nenúti banky k zvyšovaniu poplatkov ani ich celková ekonomická situácia. „Čisté úrokové výnosy bánk spolu za rok 2003 prevýšili 29 miliárd korún. Mierne stúpli.“ Ešte výraznejšie na úrokoch zarábali vlani. Zatiaľ čo úroky z vkladov prudko znížili, úroky z pôžičiek mierne zvýšili. A to už nahnevalo aj Národnú banku Slovenska (NBS). „NBS nie je spokojná s takouto politikou bánk,“ povedal Pravde v lete vtedajší guvernér Marián Jusko. „V prípade obyvateľstva úrokové sadzby z vkladov poklesli, ale pri úveroch zaznamenali v tomto roku dokonca nárast. Úroková marža (rozdiel medzi úrokmi z pôžičiek a z vkladov) pre občanov je výrazne vyššia v porovnaní s maržou pre podniky.“ Od januára tohto roku stúpol úrok z už čerpaných pôžičiek pre obyvateľov z 10,2 % na 11,36 %. Ale za vklady ponúkajú banky v priemere 2,49 % a za termínované 3,55 %. Pravdu odhaľuje aj priznanie Marty Krejcarovej z ČSOB: „Najrýchlejšie na zmeny reagujú úroky z vkladov a až v dlhodobejšom rámci úroky z úverov.“ Rozdiel medzi 11,36 % a 2,49 % je zisk banky. Zisk, o ktorý banky doslova zodierajú obyčajných ľudí. Pritom firmám banky ponúkajú nielen zľavy na poplatkoch, ale pôžičky im dávajú s nižším úrokom než obyvateľom. Vo svete je to inak. Rakúska šéfka Slovenskej sporiteľne Regina Ovesny-Straka M. Juskovi odkázala, že „centrálna banka musí akceptovať, že banky sú podnikateľskými subjektmi a prioritne sledujú zisk“. Lenže podľa Trendu práve v Rakúsku poplatky pokryjú iba 70 % nákladov. Čisto komerčným bankám tam totiž konkurujú družstevné sporiteľne či úverové družstvá, ktoré nevznikli pre zisk. „V Rakúsku takéto banky spravujú až polovicu všetkých bankových aktív.“ Podobná situácia je aj v Nemecku, kde asi polovica bankového sektora patrí do rúk verejnosti. Takýto model by mohol byť inšpiráciou aj pre Slovensko. Američania sa dokonca nezmyselným poplatkom v bankách bránia aj na súdoch. „V kalifornských mestách San Francisco a Santa Monica boli napríklad poplatky (za výber z cudzieho bankomatu) zákonom zakázané,“ píše Trend. V Rakúsku zasa štát reguluje ceny poplatkov, ktoré môžu rásť iba o dokázateľnú infláciu. Štát sa nemusí nečinne prizerať, ako veľké súkromné firmy zdierajú ľudí. Takéto zásahy pomáhajú ľuďom a neohrozujú demokraciu, ba dokonca ani slobodný trh. Nanajvýš ho obmedzujú, aby slobodný nebol iba pre tých, ktorí chcú ľudí ošklbať.
