Slovákom sa francúzština páči

Slovensko (SR) je od roku 2002 pozorovateľom Medzinárodnej organizácie frankofónie (MOF). Aké práva a povinnosti pre nás z tohto štatútu vyplývajú? Aké výhody má pre SR spolupráca s MOF? – SR pristúpila k MOF v októbri 2002 získaním štatútu pozorovateľa tejto medzinárodnej organizácie. Ako pozorovateľ Frankofónie sa môžeme zúčastňovať na samite MOF (bez možnosti vystúpiť v diskusii) a na ministerských konferenciách. SR môže byť ako pozorovateľ prizvaná na sektorálne ministerské konferencie, kolokviá a stretnutia expertov. Ako pozorovateľ môžeme dobrovoľne prispieť k financovaniu multilaterálnej spolupráce v rámci Jednotného multilaterálneho fondu Frankofónie. Najväčšou výhodou pre SR je bezpochyby možnosť zúčastňovať sa a byť súčasťou tohto medzinárodného fóra, ktoré združuje 49 členských štátov a vlád, 4 pridružených členov a 10 pozorovateľov. Okrem toho máme ako pozorovateľ aj možnosť zapojiť sa do niektorých aktivít a programov MOF a profitovať z nich. Štatút pozorovateľa nám taktiež umožňuje byť súčasťou niektorých výkonných inštitúcií (operátorov) MOF. Aký je aktuálny stav tejto spolupráce? – Pri príležitosti X. samitu MOF, ktorý sa konal v hlavnom meste Burkina Faso Ougadougou v novembri 2004, SR prehodnotila svoje doterajšie pôsobenie v MOF. Spolupráca s MOF a jej operátormi dosahuje uspokojivú úroveň rešpektujúc možnosti, ktoré nám dáva štatút pozorovateľa. SR spolupracuje s hlavným operátorom MOF Medzivládnou agentúrou Frankofónie v oblasti výučby francúzskeho jazyka, ktorú Agentúra ponúka novým členom EÚ. Ministerstvo zahraničných vecí SR (MZV SR) spolu s Úradom pre štátnu službu pripravilo s Francúzskym inštitútom, ktorý zastupuje Medzivládnu agentúru Frankofónie, kurzy francúzštiny pre úradníkov ústredných orgánov SR, ktorí sa venujú problematike EÚ. Úspešne sa rozvíja aj spolupráca s priamymi operátormi MOF, ktorými sú Univerzitná agentúra Frankofónie a Medzinárodné združenie frankofónnych starostov. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici (UMB) prejavila prostredníctvom Združenia frankofónnych študentov UMB EFPOLIT záujem o členstvo v Univerzitnej agentúre Frankofónie. EFPOLIT zaslal koncom roka 2004 Agentúre žiadosť o prijatie UMB za jej riadneho člena. EFPOLIT taktiež informoval o svojej iniciatíve MZV SR a Ministerstvo školstva SR. MZV SR uvítalo úsilie banskobystrických študentov a informovalo o tom vedenie Univerzitnej agentúry Frankofónie. Agentúra v súčasnosti preveruje žiadosť UMB. MZV SR informovalo o existencii Medzinárodného združenia frankofónnych starostov Združenie miest a obcí Slovenska. Dobrým základom spolupráce v tejto oblasti sú aj početné družobné vzťahy slovenských miest s mestami vo frankofónnych krajinách. Územie SR je pokryté signálom TV5, ktorá je jedným z priamych operátorov MOF. Táto najsledovanejšia televízia na svete prináša non stop prehľad o politickom, ekonomickom či kultúrnom dianí vo svete. Svojím vysielaním a doplnkovým didaktickým materiálom na internete napomáha aj v SR k skvalitneniu výučby francúzskeho jazyka. Existujú okrem spolupráce s operátormi MOF ďalšie príklady spolupráce SR s Frankofóniou? – O spoluprácu s Parlamentným zhromaždením Frankofónie prejavila záujem NR SR. Medziparlamentná únia na čele s predsedom NR SR P. Hrušovským odsúhlasila, aby sa NR SR usilovala o získanie štatútu pozorovateľa Zhromaždenia. MZV SR úspešne kontaktovalo Ekonomické fórom Frankofónie (EFF), ktoré má záujem nadviazať spoluprácu so slovenskými partnermi a vytvoriť svoju slovenskú pobočku vo forme Slovenského výboru EFF. Cieľom EFF je napomáhať výmene informácií týkajúcich sa obchodu, uzatváraniu obchodných partnerstiev a vytváraniu štruktúr uľahčujúcich obchodné výmeny. Pri EFF pracuje aj Federácia frankofónnych bánk a finančných inštitúcií so sídlom v Paríži. Združuje komerčné, rozvojové banky a iné subjekty pôsobiace v oblasti finančníctva. MZV SR informovalo slovenských frankofónnych novinárov o možnosti prihlásiť sa do Únie frankofónnej tlače, ktorá v roku 1950 položila základy budúcej MOF. O svojom záujme stať sa členom Únie už MZV SR informovalo niekoľko novinárov. Únia združuje viac ako 3000 novinárov, ktorí sú individuálnymi členmi alebo sú organizovaní v Národných sekciách Únie. V prípade vytvorenia Slovenskej sekcie Únie by slovenskí frankofónni novinári mohli iniciovať vytvorenie frankofónneho periodika, ktoré by informovalo o dianí v SR. Takéto periodikum by mohlo dopĺňať vysielanie francúzskej redakcie Slovenského rozhlasu a slovenský po francúzsky písaný časopis l´Amitié (Priateľstvo), ktorý je zatiaľ u nás jediný tohto druhu. Ktorú aktivitu by ste v rámci spolupráce SR s MOF označili za najúspešnejšiu? – Najlepším príkladom úspešnej spolupráce SR s MOF je činnosť Slovenského združenia učiteľov francúzštiny (SZUF), ktoré na Slovensku zastupuje Medzinárodnú federáciu učiteľov francúzštiny, partnerskú mimovládnu organizáciu MOF. Predstavitelia SZUF sa pravidelne zúčastňujú na zhromaždeniach Federácie. Združenie informuje svojich členov o nových poznatkoch v oblasti výučby francúzskeho jazyka a umožňuje im absolvovať odborné stáže vo frankofónnych krajinách. Týmto napomáha zvyšovaniu úrovne výučby francúzskeho jazyka v SR. Ako vidíte ďalšie pôsobenie SR v MOF? – Počas samitu v Burkina Faso došlo k rozšíreniu MOF. Pre Slovensko je dôležitá skutočnosť, že za nových pozorovateľov boli prijaté ďalšie krajiny nášho regiónu, Rakúsko a Maďarsko. V strednej Európe má okrem SR tento štatút aj Česká republika a Poľsko. Je teda zrejmé, že MOF má záujem o prehĺbenie spolupráce s naším regiónom. Konkrétnym príkladom je nadštandartná ponuka Medzivládnej agentúry Frankofónie finančne prispieť na kurzy francúzskeho jazyka, ktoré sú určené pre zástupcov štátnej správy a najvyšších predstaviteľov nových členských krajín EÚ. MOF víta zintenzívnenie vzťahov so Slovenskom a jeho susedmi. Predstavitelia MOF a jej operátorov odporúčajú pozorovateľským krajinám, aby sa usilovali o štatút pridruženého člena MOF, a mohli tak väčšmi profitovať z programov Frankofónie. MOF zároveň odporúča, aby krajiny nášho regiónu postupovali jednotne a o štatút pridruženého člena sa uchádzali kolektívne, ako tomu bolo v prípade posledného rozšírenia EÚ. SR, ktorá je geograficky situovaná uprostred skupiny pozorovateľov MOF v strednej Európe, by mohla využiť svoje bohaté skúsenosti z pôsobenia vo V 4 a iniciovať prehĺbenie frankofónnej spolupráce na regionálnej úrovni. Prečo by sa SR malo usilovať stať sa pridruženým alebo dokonca riadnym členom MOF, akými sú napríklad Bulharsko a Rumunsko? A ako sa môže SR stať takýmto členom? – Získanie vyššieho štatútu umožňuje krajine vo väčšej miere profitovať z programov, ktoré MOF ponúka. Je však spojené aj s prijatím nových záväzkov a povinností, v prípade riadneho členstva aj s hradením členského príspevku. Aby sa SR mohla uchádzať o štatút pridruženého člena, musí splniť celý rad podmienok v oblasti lingvistiky, pedagogiky a vzdelávania, kultúry, komunikácie a médií, ekonomiky, politiky a práva. Jednou z podmienok udelenia štatútu pridruženého člena MOF, o ktorý sa SR usiluje, je napríklad existencia rozhlasového vysielania a vydávanie periodika vo francúzskom jazyku. Vysielanie Francúzskej redakcia Radio Slovakia International, ktorá šíri informácie o dianí v SR vo francúzskom jazyku, je príkladom toho, že SR má potenciál stať sa pridruženým členom MOF. Redakcia začala pôsobiť 29. marca 1993. V decembri 2000 prešla zo šírenia signálu na krátkych vlnách na satelitné vysielanie. Každý deň sa prihovára frankofónnym poslucháčom z celého sveta. Prináša im informácie týkajúce sa všetkých aspektov života slovenskej spoločnosti. Ďalším príkladom zvyšovania miery frankofónie v SR, ktoré je takisto podmienkou pridruženého členstva, je vydávanie jediného slovenského frankofónneho periodika l´Amitié. MZV SR sa usiluje napomáhať šíreniu frankofónie nielen v SR, ale aj za jej hranicami. Ministerstvo podporilo iniciatívu spoločnosti Foreign Language Publications, vydavateľa časopisu l´Amitié, ktorej cieľom je sprístupniť tento časopis ruským študentom francúzskeho jazyka. Prečo v SR nie je Frankofónii venovaný väčší priestor, prečo sa naša spolupráca na politicko-hospodárskej, ale napr. aj na kultúrnej úrovni neorientuje vo väčšej miere aj na frankofónne krajiny, aspoň v európskom kontexte? – Chcel by som predovšetkým upozorniť na zamieňanie pojmov, ktoré u nás stále pretrváva. Pojem „frankofónia“ (s malým začiatočným písmenom) označuje jazykovo-kultúrny fenomén spojený s používaním francúzštiny. Pojem „Frankofónia“ (s veľkým začiatočným písmenom) skrátene označuje Medzinárodnú organizáciu frankofónie. Frankofónia, v inštitucionálnom chápaní, je na Slovensku novým pojmom. Sme predsa členmi MOF len od roku 2002. Navyše disponujeme len štatútom pozorovateľa, ktorý nám dáva len obmedzené možnosti zapájať sa do aktivít MOF. Z týchto dôvodov sa Frankofónia zatiaľ nedostala do povedomia verejnosti. Ďalej chcem poznamenať, že treba rozlišovať dve rôzne formy spolupráce, ktoré sa síce môžu prekrývať, no fungujú na úplne iných základoch. Prvou z nich je bilaterálna forma spolupráce s frankofónnymi krajinami. Tu môžeme uviesť ako príklad spoluprácu medzi SR a FR, členskou krajinou MOF. Na politicko-hospodárskej úrovni dosiahli tieto krajiny výborné výsledky. Len samotná investícia spoločnosti PSA Peugeot-Citroën vynesie Francúzsko na druhé miesto v poradí priamych zahraničných investícií na Slovensku. Na úrovni kultúrnej výmeny sa spolupráca úspešne rozvíja nielen vďaka pôsobeniu Francúzskeho inštitútu v Bratislave či pobočiek Francúzskej aliancie (Alliance française) v Košiciach, Banskej Bystrici, Lučenci, Poprade a Žiline. Tejto výmene výrazne napomáha aj činnosť Slovenského inštitútu v Paríži. Od 1. januára 2001 rozvíja aktivity v oblasti vzájomných kultúrnych stykov nielen v Paríži, ale aj na celom území FR. Druhou je multilaterálne forma spolupráce v rámci MOF. Tu SR spolupracuje s jednotlivými inštitúciami Frankofónie. Intenzita obidvoch foriem spolupráce sa dá len ťažko porovnať. Pokiaľ ide o európsky kontext, je zrejmé, že spolupráca členských krajín EÚ sa bude ďalej zintenzívňovať a prehlbovať vo všetkých oblastiach. Ako sa slovenský občan môže dozvedieť viac o spolupráci SR s MOF? Prostredníctvom akých inštitúcií či periodík? – Na základe uznesenia vlády SR číslo 28 k správe o priebehu a výsledkoch IX. samitu Medzinárodnej organizácie frankofónie a získaniu štatútu člena pozorovateľa pre SR v tejto organizácii (Bejrút 18. až 20. októbra 2002) z 15. januára 2003 bolo gesciou a koordináciou tejto spolupráce poverené MZV SR. Doposiaľ najkompaktnejšie spracovaným materiálom týkajúcim sa spolupráce SR s MOF je informácia na webovej stránke MZV (www.mzv.sk). Záujemcovia ju nájdu v rubrike Medzinárodné organizácie a regionálne zoskupenia. Na základe uvedeného uznesenia vlády bola taktiež vytvorená sieť spolupracovníkov NR SR a ministerstiev SR, ktorí sa zaoberajú touto agendou. Ich zoznam je takisto dostupný na webovej stránke MZV SR. Združenie frankofónnych študentov Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici EFPOLIT plánuje v súvislosti s kandidatúrou UMB na členstvo v Univerzitnej agentúre Frankofónie založiť Centrum monitorovania frankofónnych aktivít v krajinách strednej Európy, ktoré sú rovnako ako SR pozorovateľmi MOF (ČR, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko). Centrum by malo vypracovávať štvrťročník, ktorý by bol uverejňovaný na internete. EFPOLIT v tejto súvislosti plánuje osloviť MZV SR a MZV uvedených krajín. Aká je na Slovensku situácia v oblasti výučby francúzskeho jazyka? Nedávno boli prezentované isté výskumy, že záujem o francúzštinu bude mať v nasledujúcich rokoch skôr klesajúcu tendenciu. Čím je to spôsobené, a prečo taká temná vízia budúcnosti francúzštiny práve v období, keď sme sa stali členom Európskej únie? – Podľa mojich informácií je situácia opačná, aspoň pokiaľ ide o aktuálny stav. Záujem o francúzsky jazyk má v SR v súčasnosti vzostupnú tendenciu. V štátnej správe je tento záujem rozhodne podporený skutočnosťou, že francúzština je jedným z pracovných jazykov EÚ. Dňa 14. februára 2005 boli na MZV SR slávnostne otvorené kurzy francúzskeho jazyka určené odborníkom, ktorí pracujú s agendou Európskej únie a ktorí sa priamo zúčastňujú na práci vo výboroch, komisiách či iných pracovných orgánoch EÚ. Napríklad Francúzsky inštitút v Bratislave bol v minulom roku kvôli veľkému záujmu nútený rozšíriť svoju kapacitu učebných priestorov a prenajať nové triedy, kde budú prebiehať kurzy francúzskeho jazyka. Ďalším výrazným impulzom v oblasti výučby francúzskeho jazyka bude podpísanie rámcovej dohody o slovensko-francúzskom partnerstve a spolupráci v odbornom vzdelávaní plánované na máj 2005. Chcel by som ešte doplniť všeobecne známu vec, Slováci majú o francúzštinu záujem nielen z praktických, ale aj z estetických dôvodov. Venujú sa jej, pretože sa im jednoducho ako jazyk páči. Zhovárala sa Michaela Pašteková PhDr. Andrej Michalec (1977) je referentom Ministerstva zahraničných vecí SR. Témou spolupráce SR s MOF sa zaoberá v rámci doktorandského štúdia na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.