Ak majú politici rozhodnúť o zákone proti korupcii, ktorý ušetrí štátnemu rozpočtu okolo jednej miliardy korún, predbiehajú sa v prednášaní nezmyslených dôvodov, prečo zákon nepodporiť. Radšej potom zahlasujú za zákon, ktorým tieto peniaze vyberú od ľudí, napríklad na poplatkoch za vysokoškolské štúdium. Je veľmi dôležité vedieť, ako štát, štátne orgány a samosprávne inštitúcie narábajú s našimi daňami. Každý z orgánov, ktorý nakladá s peniazmi daňových poplatníkov, musí zo zákona o verejnom obstarávaní uplatňovať zásadu hospodárnosti pri vynakladaní finančných prostriedkov. Už dlhšie obdobie sa však hromadia správy, že štátnym úradníkom, národným a regionálnym politikom je to jedno. Platí tu zásada iná, bližšia košeľa ako kabát. 30 miliárd netransparentných korún Dôkazom toho je, že vo verejnom obstarávaní je najčastejšie používaná metóda rokovacieho konania bez zverejnenia, ktorou môžu verejné inštitúcie priamo prideľovať zákazky vopred vybraným firmám. Nemusia vyhlasovať verejné súťaže, rozhodnú o obstaraní tovarov a služieb najlepšie zo spriaznenej firmy, veď tá je v údajnej časovej tiesni najskôr po ruke. Alebo podpisujú rámcové zmluvy na niekoľko rokov, ktoré sú iba všeobecné, a podľa nich potom prideľujú zákazky spriazneným firmám aj niekoľko rokov bez akejkoľvek ďalšej súťaže. Takéto zmluvy sú zvlášť „obľúbené“, lebo umožňujú navyšovať rozpočet, keďže ceny stále rastú, všakáno. Takýmto spôsobom sa na Slovensku minie ročne 30 miliárd korún! Na druhej strane je pritom dokázané, že verejná súťaž ušetrí obstarávateľovi až 6 % prostriedkov. Priame zadanie ušetrí rovnú nulu. A navyše poskytne zisk „známemu“. Frustrácia mnohých vo verejnom obstarávaní spôsobuje, že slušné firmy pomaly strácajú záujem štandardnými spôsobmi bojovať o priazeň úradníkov. Parlament na poslednej schôdzi prerokoval novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá mala tieto neduhy riešiť. Zákon mal obmedziť a sprísniť podmienky na udeľovanie priamych zákaziek a mal obmedziť platnosť rámcových zmlúv na maximálne 4 roky. Na zákone okrem šiestich navrhovateľov pracovali odborníci z oblasti verejného obstarávania, konzultantmi boli napríklad členovia Aliancie Fair Play. Návrh bol profesionálne pripravený, čo nepriamo potvrdzovalo aj neskoršie stanovisko Úradu pre verejné obstarávanie. Kým na jeho čele stála bývalá predsedníčka, úrad nesúhlasil so všetkým, čo bolo v zákone. Aké podozrivé bolo toto stanovisko, sa ukázalo po tom, čo na úrad nastúpil nový, jeho terajší predseda. V pripravovanom úplne novom zákone o verejnom obstarávaní sa zrazu presadili takmer všetky nami navrhované zmeny. Otázne však zostáva, prečo na zmenu stanoviska úradu boli potrebné personálne zmeny a prečo nebolo možné už teraz schváliť zákon, ktorý klepne po prstoch tunelárom verejných financií už od 1. mája tohto roku, a nie až v ďalšom volebnom období. Parazitovanie na štátnom majetku Poslanecký návrh zákona teda parlament zmietol zo stola. Úrad pre verejné obstarávanie predkladá nový zákon o verejnom obstarávaní. Ak sa koncom roku dostane zákon do parlamentu, bude zaujímavé sledovať, ako sa poslanci postavia k podobným sprísňujúcim návrhom, ktoré boli inšpirované našou iniciatívou. Hrozí totiž, že napriek všetkému nášmu úsiliu i jednoznačnej podpore zo strany nezávislých občianskych organizácií prijatiu prísneho zákona o verejnom obstarávaní sa k novému návrhu postaví vládna väčšina tak ako tentoraz. Smutné na neschválení novely zákona je aj to, že súčasná pravicová koalícia za svoj hlavný program „pseudoreforiem“ považuje jednoduché zdražovanie. Zaťažovanie ľudí poplatkami. Pred tým, ako budú pýtať peniaze od občanov, by však mali vládni politici robiť poriadok u seba. Mali by zabrániť svojim politickým spriaznencom neoprávnene parazitovať na štátnom majetku, a ušetrili by tak za rok napríklad aj tú miliardu korún, ktorú chcú získať na poplatkoch za vysokoškolské štúdium. Novela zákona o verejnom obstarávaní prvýkrát neprešla. Najmä poslanci Dzurindovej koalície budú môcť zložiť reparát návrhu zákona, ktorý má byť účinný až od budúceho roka. Dovtedy si radšej zavrime oči a snívajme, že na Slovensku sa zo štátneho nekradne. Autor je poslancom NR SR za Smer a predkladateľom novely zákona o verejnom obstarávaní
