Diktatúry opäť silnejšie

Dve ázijské diktatúry sú po posledných udalostiach pevnejšie než doteraz. Hoci sú pod medzinárodným tlakom, pôvodný opatrný posun smerom k demokratickým reformám sa v prvých mesiacoch roku 2005 zastavil. Vlády oboch krajín, z ktorých jedna je moslimská a druhá budhistická, akúkoľvek demokratizáciu odmietajú. Hoci ich náboženstvá sú rozdielne, v politickej oblasti sa Barma a Irán na seba podobajú čoraz viac. Nádej na demokraciu v Barme sa stále zmenšuje. V polovici februára 2005 zasadlo v Barme Národné zhromaždenie, aby rozhodlo o definitívnej podobe novej ústavy, ktorá mala posunúť Barmu o krok bližšie k demokracii. Generálny tajomník OSN Kofi Annan však označil toto zasadnutie za nelegitímne, keďže sa na ňom nezúčastnila najvýznamnejšia opozičná strana Národná liga za demokraciu, ktorej líderku držia v domácom väzení. Zhromaždenie bojkotovala aj strana šanskej menšiny, najväčší zástupca spomedzi politických zoskupení etnických minorít. Bez účasti opozičných strán nemôže Národné zhromaždenie navrhnúť ústavu, ktorá by bola vo svojej podstate demokratická. Vojenská diktatúra Februárové udalosti v Barme nápadne pripomínajú Irán v rovnakom čase minulého roka, keď sa v tejto islamskej republike uskutočnili voľby bez účasti politických strán reformného krídla, ktorého predstavitelia boli diskvalifikovaní. Barma v podstate neprešla žiadnymi prevratnými zmenami od roku 1990, keď junta odmietla akceptovať víťazstvo demokratickej strany vo voľbách a prevzala moc. Líderku opozície Aung San Suu Kyi držali odvtedy pod dohľadom v jej vlastnom dome. Prepustili ju až v roku 2002, ale o niekoľko mesiacov sa už opäť ocitla v domácom väzení, ktoré nasledovalo po zrážke stúpencov demokratickej strany s prívržencami vojenskej diktatúry. Generáli tvrdili, že Aung San Suu Kyi je pod dozorom iba z bezpečnostných dôvodov. Napriek tomu sa v posledných dvoch rokoch začal rozbiehať plán, ako opatrne transformovať vojenský režim v Barme na demokraciu. Vláda uzavrela mierové dohody so skupinami ozbrojených rebelov, etnickými menšinami na území Barmy bojujúcimi za vlastnú nezávislosť, a vyhlasovala, že má v úmysle zlepšiť situáciu aj v oblasti ľudských práv. Obrat nastal v októbri 2004, keď pomerne obľúbeného vtedajšieho premiéra Khin Nyunta, ktorý bol naklonený postupným demokratickým reformám, nahradil konzervatívny Than Schwe, považovaný za jedného z najvernejších stúpencov diktatúry. Násilná „ochrana“ opozičnej líderky Zatiaľ posledným úderom pre akékoľvek plány na demokraciu v Barme bolo februárové Národné zhromaždenie, ktoré naznačilo nekompromisný postoj vlády v otázke ďalšieho smeru vývoja ich krajiny. Ako odpoveď na tieto kroky vyhlásil začiatkom februára 2005 britský premiér Tony Blair bojkot Barmy ako cestovnej destinácie, keďže zisk z turizmu ide na podporu vlády. Spojené štáty americké reagovali naliehaním na generálov, aby prizvali opozíciu a etnické menšiny na rozhodovanie o budúcnosti Barmy. Hlavný hovorca OSN Fred Ekhard na margo situácie v Barme vyhlásil: „Kofi Annan je presvedčený, že na to, aby v Barme mohol začať skutočný proces demokratizácie krajiny, musí junta akceptovať aj názory Národnej ligy za demokraciu a ostatných politických strán.“ Barma patrí k jednej z krajín s najexemplárnejším modelom vojenskej diktatúry, ktorá pretrváva už niekoľko rokov napriek nesúhlasu a tlaku medzinárodného spoločenstva. Tak dlho, ako sa junta násilím udržiava pri moci, tak dlho sa líderka opozície Aung San Suu Kyi usiluje pokojným protestom upozorniť na fakt, že Barma a jej ľudia sú pripravení na demokraciu. V súčasnosti po celom svete prebiehajú kampane za jej prepustenie, ale zatiaľ je tento cieľ veľmi vzdialený. Nositeľka Nobelovej ceny za mier Suu Kyi je symbolom vhodnej alternatívy pre momentálny režim v Barme. Je medzinárodne uznávaná a rešpektuje ju barmský ľud; predstavuje teda ideálnu osobnosť, ktorá by dokázala priviesť Barmu na cestu demokracie. Islam v najkonzervatívnejšej podobe Udalosti predošlého mesiaca však ukázali, že sa vývoj v Barme otočil opačným smerom. Rovnako tomu bolo minulý rok vo februári aj v štáte, ktorý je síce islamský a patrí do odlišného geopolitického celku, ale všeobecná schéma je podobná. Samozrejme, je náročné porovnávať moslimskú a budhistickú krajinu, pretože každá z nich má svoje nezanedbateľné špecifiká, ktoré vplývajú na politickú situáciu, ale zo širšieho hľadiska tu existujú určité styčné body. Irán predstavuje jednoznačný príklad, keď je islam v tej najkonzervatívnejšej forme pevne prepojený so štátoprávnym usporiadaním. Irán ani Barma nemajú demokraciu v klasickom, západnom ponímaní tohto slova. Vláda oboch krajín sa udržuje pri moci rozsiahlou propagandou, ktorá sa vplietla do všetkých oblastí spoločenského života, zastrašovaním, násilím a prísnou cenzúrou, pričom vo veľkej miere porušuje základné ľudské práva, okrem iného hlavne právo na slobodu prejavu a zhromažďovania sa. Organizácia Reportéri bez hraníc uvádza, že Irán a Barma patria medzi päť krajín vo svete, ktoré predstavujú najväčšiu hrozbu pre novinárov v potláčaní slobody prejavu. Žiadny štát nemôže v súčasnosti prežiť izolovane, bez kontaktov s okolím, preto sa Irán usiloval zlepšiť obraz, aký o ňom vo svete prevládal, a v posledných troch rokoch boli prijaté viaceré demokratické reformy, ktoré inicioval prezident Chatámi. Medzinárodné spoločenstvo uvítalo spôsob, akým Irán naznačil, že je prístupný zmenám, hoci len do malej miery. Zmanipulované voľby Ale február 2004 rozhodol o ďalšom smerovaní Iránu. Napriek protestom z celého sveta sa tu uskutočnili nedemokratické voľby, pretože Rada duchovných (orgán dozerajúci na zachovanie islamskej tradície) diskvalifikovala veľké množstvo proreformných kandidátov. Voľby vyhral konzervatívny prúd a najvyšší duchovný vodca Chamenei získal ešte väčšiu moc, ako mal predtým. Nastalo obdobie, keď sa Chamenei pustil do postupnej likvidácie prijatých demokratických reforiem a výrazne sprísnil cenzúru. V období, keď sa zdalo, že režim v Iráne sa začína trochu uvoľňovať, priniesli voľby kritický moment, ktorý v snahe o demokraciu posunul islamskú republiku o pár krokov späť, a terajší stav naznačuje, že Chamenei nebude v Iráne vítať výdobytky západnej demokracie. Takýmto rozhodujúcim bodom bolo pre Barmu februárové Národné zhromaždenie, ktoré zmarilo roky úsilia Aung San Suu Kyi. Junta nedala opozícii šancu vyjadriť svoj postoj a teraz je už len otázkou času, či pôjde Barma ďalej „v šľapajach“ Iránu. Autorka pôsobí v organizácii Amnesty International