Vláda len pre podnikateľov?

Svetová banka v „Doing Business in 2005“ zverejnila okrem iného aj index nepružnosti zamestnávania, z ktorého vyplynulo, že na Slovensku môže zamestnávateľ prepúšťať svojich zamestnancov oveľa jednoduchšie ako v iných krajinách Únie. Slovensko obsadilo 14. miesto, okolité štáty boli na oveľa vzdialenejších pozíciách – ČR 43., Poľsko 58., Rakúsko 69. a Maďarsko 73. Zamestnanec u nás má „vďaka“ Zákonníku práce malú mieru ochrany, a preto ho zamestnávateľ mnohokrát zneužíva. Veľmi často sa stáva, že zamestnanci sú nútení pracovať nadčasy, ktoré nebývajú uhradené – však prečo aj, keď sa zamestnancovi nepáči, môže odísť. V mnohých regiónoch Slovenska, kde je nezamestnanosť vyše 30 %, si to zamestnanec nemôže dovoliť a ticho trpí. Naša pravicová vláda sa o zamestnancov stará len tesne pred voľbami, a tak sa ani nesnaží minimalizovať možnosť tohto zneužívania. Podľa Štatistického úradu reálne mzdy za minulý rok narástli. Narástli však len malej časti obyvateľstva, a to tej, ktorú zastupujú pravicové strany (a politikom). Reálne mzdy iných pracujúcich sa zvýšili minimálne, a aj to nie u každého. Podľa pravicových ekonómov pružný pracovný trh môže zlepšiť životnú úroveň obyvateľstva. Ztoho, že budú pracovné vzťahy „liberalizované“, bude mať osoh predovšetkým podnikateľ, a nie pracujúci občan. Keď sa zamestnancovi nebude páčiť, môže rýchlo podať výpoveď, ale u nás je na to nezamestnanosť privysoká. Stačí, aby sa podniku nedarilo podľa predstáv, a manažment namiesto toho, aby sa usiloval ekonomickými prostriedkami oživiť podnik, radšej prepustí určitý počet zamestnancov. Náklady mu tým klesnú a bude optimalizácia (alebo žeby sa to dalo nazvať reforma?). Pracujúci zo strachu musia pracovať dlho a veľa a nemajú čas na rodinu, priateľov, čo prináša depresie a iné zdravotné problémy. Dnešný Zákonník prác nás dostáva do čias, keď vznikala sociálna demokracia – keď boli zamestnanci vykorisťovaní. V dnešnej ekonomike Slovenska nejde o zamestnanca, ale len o zamestnávateľa, nejde o ľudské hodnoty, ale predovšetkým o zisk. Ďalším príkladom by mohla byť daňová reforma, ktorá dnes odstavila na okraj záujmu osoby zdravotne postihnuté len preto, aby bola jednoduchšia pre podnikateľov. Vďaka vláde si dnes nájde zdravotne postihnutá osoba zamestnanie oveľa ťažšie. Je to smutné, že sa nehľadá kompromis medzi ekonomickým a sociálnym. Sociálna zrelosť pritom funguje v mnohých krajinách (a aj mnohých firmách, ako napríklad vo švédskej korporácii IKEA).