O štrajku stredoškolákov

S Ľubicou Rozborovou, predsedníčkou Študentskej rady Gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne Ste iniciátormi štrajku študentov stredných škôl, aký hádam história na Slovensku ani nepozná. Je situácia natoľko vážna? – Pokiaľ študent nemá vytvorené podmienky na prípravu na novú formu maturitnej skúšky (neprijatý nový školský zákon, nevypracovaná obsahová reforma, nedostatok seminárov…), ak študent ani pedagóg dva mesiace pred začiatkom maturitného obdobia poriadne nevie, ako bude maturita prebiehať, ak sa počas maturitného týždňa nevyskytne ani jeden deň bez závažných chýb, ak minister odmieta počúvať študentov, pedagógov, rodičov a koná tak, ako to vyhovuje iba jemu, odpoveď je jasná: situácia je viac ako vážna. Vo vašom vyhlásení vyzývate ministra školstva na rezignáciu. Neobávate sa v tejto súvislosti nejakých problémov? – Podľa nášho názoru na Ministerstve školstva SR, ako i Štátnom pedagogickom ústave by mali byť ľudia, ktorí chcú byť otvorení názorom, ale aj požiadavkám pedagógov, študentov i rodičov. Slovensko by nebolo demokratickou krajinou, ak by niekto chcel študentov postihovať za to, že prejavia svoj názor. Vyhlásenie štrajkovej pohotovosti bola iniciatíva študentov. Ako reagovali učitelia a vedenie školy? – Študenti majú ústavné právo štrajkovať. Mnohí nás podporujú, vedenie školy uznáva oprávnenosť našich požiadaviek, týkajúcich sa hlavne neopakovania skúšky z matematiky. Navyše ako prejav solidarity sa pripojili aj nižšie ročníky, pretože študent má za študenta bojovať. Aké boli reakcie verejnosti a ďalších škôl zo Slovenska? – Zo začiatku sme si vôbec neboli istí, ako to dopadne, mali sme, pochopiteľne, zo všetkého obavy. Po vyhlásení štrajkovej pohotovosti sa spontánne pridávali stredné školy z celého Slovenska. Bolo úžasné zisťovať, že sa stredoškoláci zjednocujú a bojujú za spravodlivosť. Keď na vedenie školy prišiel povzbudzujúci e-mail od predsedu štrajkového výboru vysokých škôl, ako aj od mnohých iných organizácií, bol to pre nás ďalší impulz, ktorý si veľmi vážime. Nebudem však klamať, stretli sme sa aj s negatívnymi ohlasmi, tých bolo však minimum. S akými? – Sú to zo strany verejnosti rôzne bezpredmetné dohady o možnom súvise tohto protestu s politikou. Toto je akcia, pri ktorej sa spojili študenti, aby prejavili svoj nesúhlas s aroganciou moci. Minister školstva vyhlásil, že z funkcie neodstúpi, vami kritizovaná vyhláška zo septembra ostáva v platnosti a maturita z matematiky sa opakovať bude. Má vôbec význam za týchto okolností protestovať? – Samozrejme, že áno. Nech to vyzerá akokoľvek beznádejne, nikdy by sme sa nemali vzdávať. Slovensko potrebuje, aby sa mladí ľudia ozvali, pretože sa tu deje príliš veľa vecí na to, aby sme mlčali. Hovorkyňa ministerstva školstva Monika Murová sa na adresu študentov na margo nevyplácania sociálnych štipendií vyjadrila: „Mám takú náladu, že mám sto chutí povedať, tak nech zdochne, do prdele. Doteraz jak študoval?“ – Nikto nemá morálne právo takto sa vyjadriť o mladom človeku s perspektívnou budúcnosťou, tobôž nie hovorkyňa ministerstva školstva. Žiadny študent nie je zver, aby mal zdochnúť. Toto vyjadrenie sa nás dotklo a rozhodne nie sme presvedčení, že táto osoba je na správnom mieste. Zhováral sa Michal Feik