Zdalo by sa, že na Slovensku sa tento problém aspoň dočasne uzavrel. Predstaviteľ dôležitej súčasti vládnej štvorkoalície, bez ktorej by nemohla existovať ani pomerne vratká vládna väčšina, vyhlásil, že sa problém Benešových dekrétov, aspoň nateraz, nebude otvárať. Znie to veľmi šľachetne, ale… Zdá sa, že príslušné orgány Európskej únie smerujú k záveru, že prijatie Slovenska ani Česka by sa nemalo podmieňovať zrušením týchto dokumentov. Podobné dokumenty prijali aj ďalšie kandidátskej krajiny, napríklad Poľsko a Slovinsko, a ich vedúcim politickým činiteľom je zrejmá hrozba politickej reťazovej reakcie. Nakoniec, takéto riešenie si neželá ani nemecká politika ako celok, podobné hlasy sa ozývajú najmä z Bavorska, kde sa sústredila značná časť odsunutých sudetských Nemcov. Väčšina nemeckých politikov si uvedomuje, že ak sa Česko stane členom EÚ, všetko bude inak. Neidentifikovaná pôda Treba priznať, že Benešove dekréty majú istú nebezpečnú slabinu. Ich pôvodca jednoducho nedokázal pochopiť, že Slovensko bola vždy iná krajina, s inými problémami. Hádam netreba opakovať všeobecne známe historické fakty. Napríklad, bolo by možné, aby sa hlavou českého štátu stal občan sudetonemeckého pôvodu? U nás problém Benešových dekrétov súvisel s iným problémom, ktorý mal presnejší názov – „pôda neznámych vlastníkov“. Pokiaľ mala za odchádzajúcej vlády v rukách rezort pôdohospodárstva SDĽ, bránila všemožne tomu, aby sa táto pôda dostala do správy obcí. Tu treba vysvetliť jednu dôležitú okolnosť: tento problém nevznikol iba kvôli uplatneniu Benešových dekrétov, ale oveľa dávnejšie. Ešte na počiatku prvej Československej republiky došlo k pozemkovej reforme. Na Slovensku bola rozdelená aj pôda uhorských magnátov. Vláda ČSR sa vtedy dopustila fatálnej chyby, pôdu rozdelila nielen medzi maďarských bezzemkov, ale na území osídlenom Maďarmi sa pokúsila vytvárať tzv. kolónie, aby zmenila etnický charakter územia. Počas okupácie južného Slovenska došlo jednak k reštitúcii pozemkovej reformy a jednak k vyháňaniu kolonistov i tamojších Slovákov. Jednu krivdu nahradila druhá. Uplatnenie Benešových dekrétov na Slovensku malo teda riešiť inú situáciu. Problém pôdy neznámych vlastníkov je preto svojskou formou časovanej bomby. Vieme, ako sa riešil, keď bol minister pôdohospodárstva Slovák. Teraz má toto kreslo dostať predstaviteľ SMK a táto pôda má prejsť pod správu obcí. Čo sa asi stane a aké problémy to vyvolá? Jednu otázku však možno sformulovať jednoznačne: budú s tým súhlasiť zvyšné strany štvorkoalície a najmä KDH? Magyar egyetem – maďarská univerzita Čo sa týka nemeckej menšiny, príslušné slovenské orgány sa už ospravedlnili. Medzi slovenskými Nemcami bolo veľa antifašistov a mnohí sa zapojili aj do bojov proti nacistom v Slovenskom národnom povstaní. Takže mechanické uplatňovanie Benešových dekrétov bolo voči nim nepochybnou krivdou. Naša krajina sa ocitla v prelomovej historickej situácii, ktorá sa možno už po desaťročia nezopakuje. Otvára sa možnosť vstupu do euroatlantických štruktúr. Je životne dôležité, aby sa pred tými, ktorí budú o týchto vstupoch rozhodovať prezentovala ako politicky stabilná. Baťko Mináč svojho času vyhlásil, že za určitej politickej konštelácie vládna koalícia visí na šnúrke gatí istého maďarského politika. Lenže v politike je možné, aby sa šnúrka z gatí premenila na povestný Damoklov meč. SMK za vstup do vládnej koalície predložila nemalý účet. Niektoré požiadavky sa splnili, je jasné do čích rúk sa dostane pôda neznámych vlastníkov. Nie je vylúčené, že zriadenie maďarskej univerzity sa ocitne vo vládnom programe. Treba vari pripomínať, v akom zúfalom stave je naše školstvo? Ešte že bola odmietnutá tá najnehoráznejšia požiadavka akéhosi odškodnenia „obetí kolektívnej viny“. Akosi sa zabudlo na to, že bodku za druhou svetovou vojnou, kde Československo a Maďarsko stáli na opačných stranách, urobila Parížska mierová zmluva, kde sa raz a navždy tieto otázky vyriešili. Kto vznáša podobné požiadavky, doslova sa zahráva s ohňom. Predstavitelia SMK veľmi radi opakujú, že im nejde iba o osud národnostnej menšiny, ktorú reprezentujú, ale o osud a záujmy celého Slovenska. Teraz sa ukazuje, čo asi bude pravda. Lenže, veľmi krutú výčitku si zaslúži aj slovenská ľavica. Sociálne zloženie Maďarov na Slovensku jednoznačne ukazuje, že sú to potenciálni ľavicoví voliči. Žiaľ, ľavica ich nielenže nedokázala osloviť, ale nezriedka v politickom mariáši až pričasto vyťahovala maďarskú kartu. Ak sa bude chcieť slovenská ľavica naozaj obrodiť, bude musieť vedieť reprezentovať záujmy a požiadavky nielen „štátotvorného národa“, ale aj národnostných menšín. Najmä slovenský juh by potreboval takú politiku, ktorá by zabezpečila zlepšenie tamojších životných pomerov. Podarí sa to terajšej pravicovej vláde alebo sa bude môcť vykázať v prospech maďarskej menšiny iba maďarskou univerzitou? Bolestný problém nezamestnanosti je totiž ešte bolestnejší na slovenskom juhu.
