Strach je strach. Je to prirodzená ľudská reakcia. Presvedčili sme sa o tom aj uplynulý víkend. Stred mesta vyzeral ako počas vojny. Vyľudnený, výklady zadebnené, lokály zavreté. Akoby sa mal každú chvíľu konať letecký nálet. Nič také sa nestalo, to iba naši majitelia krčiem sa preventívne zabezpečili proti anglickým rowdies. Nuž neviem, či takéto opatrenia boli adekvátne. Angličanov som totiž zažil dvakrát. V roku 1993 Nóri v kvalifikácii porazili hrdý Albión. Je pravda, že v Oslo, na hlavnej ulici Karls Johan Gata zanechali za sebou hotovú spúšť. Všetko, čo im stálo v ceste, rozbili. No minulý rok v Mníchove, keď rozdrvili Nemcov 5:1, sa s nimi dalo normálne baviť a popíjať pivo až do skorého rána. Zaujímavé je, že naši krčmári, zväčša kadejakí mafiáni, zrazu dostali strach z agresívnych Anglánov. Nie že by som našich futbalistov podceňoval, ale mne bolo vopred jasné, že prehrajú. Išlo iba o to, koľko od Beckhama a spol. vyfasujú. A preto mohli byť naše puby pokojne celý čas otvorené. Takto iba prišli o tržbu. Viem si živo predstaviť, koľko pív by rozjarení Angličania stiahli, keby zistili, že namiesto dvoch libier stačí zaplatiť pár penny… Nejde však o tržby mafiánov. Reputáciu si pokazilo Slovensko ako celok. Agresívni totiž neboli fanúšikovia, ale naši SBS-kári. To tých sa treba báť. Každý, kto občas zostane v nejakom podniku v Starom Meste až do záverečnej, vie, o čom hovorím. Nabúchaní holohlavci vás doslova vyhodia od nevypitého drinku. Nijaké zazvonenie zvona a zvolanie „Closing time!“ Nato môžete zabudnúť. Nie sme predsa v Británii, ale na Slovensku, kde tomuto holubičiemu národu, tí menej holubičí jedinci s radosťou vyrobia na pamiatku nejaký ten monokel. A žena? To tiež nie je problém. Minule som bol svedkom, ako vyhadzovač vybuchnátoval slečnu, ktorá silou-mocou chcela dopiť svoj miešaný nápoj. Streľba v Kelte ma preto ani veľmi neprekvapila. Iba ma utvrdila v tom, že naši krčmári a ich vyhadzovači ešte do slušného sveta nedorástli. Brat postreleného Geretha Jonesa sa síce čuduje: „Ako sa to mohlo stať v Európe? Myslel som, že Európa je civilizované miesto.“ Ja však viem svoje. V krajine, kde kadejaké prapodivné persóny v službách Securitas môžu nosiť zbraň, to nie je až také prekvapujúce. Ozaj, keď sa nabudúce budete prechádzať po Trafalgarskom námestí v Londýne, všimnite si, či britskí pochôdzkari, „bobbies“, majú nejakú zbraň…
