Ženy vo vláde väčšinou zaujímajú posty v tradične ženských rezortoch. Priestor dostávajú političky v odvetviach zdravotníctva, školstva, poprípade spravodlivosti. Ministerstvá priemyslu, dopravy, financií, obrany atď. sa však tvária, ako by vzdelaných, invenčných a pracovitých odborníčok široko-ďaleko nebolo. Donedávna patrilo Slovensko v stredoeurópskom priestore ku krajinám, ktoré sa participáciou žien na vláde mohli zaradiť k štandardu. So súčasnou vládou máme od štandardu poriadne ďaleko. V zozname členov vrcholnej exekutívy sa totiž nenachádza nijaké ženské meno. Októbrová konštelácia hviezd im jednoducho nepriala. Konanie a myslenie tých, ktorí presadzujú zdanlivo násilné zavádzanie kvót do politiky, mnohí nazývajú sociálnym inžinierstvom znásilňujúcim prirodzený beh vecí. Čo by potom s ich predstavou mužskej exkluzivity v politickej reprezentácii spôsobilo zavedenie konceptu rodovej demokracie stojacej na prevedení pohlavnej identity do politickej praxe, si nedokážem ani predstaviť. Dnešný model demokracie predpokladá, že občania a občianky sú nositeľmi názorov zastupujúcich určité záujmy, nie identity. Z toho dôvodu sa dá len ťažko očakávať, že jej bude záležať na udržaní formálnej rovnosti a rovnováhy medzi skupinami definovanými na základe pohlavia. Veď tak nerobí ani medzi politickými názormi či skupinami. Už počujem hlasy, že existuje množstvo iných identít a ak by si každá z nich nárokovala na svoje politické zastúpenie… No skutočnosť, že na tomto svete existujú dve navzájom odlišné pohlavia, sa jednoducho poprieť nedá. Aj z toho dôvodu je potrebné politické zastúpenie oboch pohlaví. Iný a účinnejší spôsob, ako prekonať ekonomickú, kultúrnu a politickú nerovnováhu a nespravodlivosť medzi nimi, totiž neexistuje. Ani história, ktorá sa len okrajovo zmieňuje o ženách, ktoré dokázali nájsť svoju cestu a mali vplyv na spoločnosť a tvár svojej doby, nie je objektívna. Akoby sa pri jej „písaní“ na ženy jednoducho zabudlo. Že to nie je len vec minulosti, pociťujeme aj dnes. Napríklad taká globalizácia. Hovorí sa o nej veľa, o jej ženskom rozmere však nie. Pritom je viac ako jasné, že najnovšie štrukturálne zmeny sa vo svetovom meradle dotýkajú žien a mužov rozdielne. Sociálne rozdelenie oboch pohlaví nie je len okrajovou záležitosťou globalizácie. Kategórie ako rozdielne odmeňovanie za rovnakú prácu, rozdielna participácia a prístup k politickým a reprezentačným úlohám v spoločnosti, násilie, sexizmus v médiách, na pracoviskách i v spoločnosti sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Tvrdenia, že doteraz na globalizácii najviac zarobili ženy a sú jej najväčšími víťazkami, sú, žiaľ, len okrídleným klišé. Globalizačný proces má na novom usporiadaní genderového sveta veľký podiel. Na jeseň roku 1998 zasadla v bratislavskom Letnom arcibiskupskom paláci vláda zmeny. O prívlastkoch tej súčasnej sa ešte špekuluje. Jedno označenie je však isté už dnes – Dzurindov kabinet je vzhľadom na svoje zloženie jednoliato testosterónový. n
