V súčasnosti žije šesťtisíc detí bez otca a mamy. O to, aby mali šťastné detstvo aj napriek tejto krutej realite, sa s nepopierateľným úsilím snažia tety v detských domovoch. Napriek tomu to, čo, deti najviac potrebujú, je žiť v rodine, hoci novej. Nie je normálne žiť v detskom domove. Niektoré rodiny začnú rozmýšľať o adopcii či pestúnskej starostlivosti, keď sa dozvedia, že nebudú môcť mať vlastné deti. Iní takýmto krokom nájdu nového súrodenca vlastnému dieťaťu. V každých detských očkách je nádej, že teta a ujo, ktorí prídu do detského domova, si vezmú práve jeho. Bohužiaľ, okrem pohlavia, veku či iných kritérií sa žiadatelia rozhodujú pri výbere dieťaťa aj podľa farby pleti. A práve rómske deti sú pre intolerantnú spoločnosť znevýhodnené. Medzi tých, ktorí sa rozhodli dať nádej na lepší život práve rómskemu dieťaťu, patrí rodina Michoňkovcov. Svoj nový domov si u nich našlo milé rómske dievčatko Klaudia. V čase mojej návštevy bol s ňou doma iba otec. Aj napriek tomu bolo v ich byte cítiť príjemnú domácu pohodu, ktorú dieťa z detského domova potrebuje. Rozhodnutie o osvojení si dieťaťa bez rodičov padlo už v čase, keď Michoňkovci spolu ešte len chodili. Už vtedy chceli okrem vlastných detí vychovať aj dieťa, ktorému osud nedoprial žiť s vlastnou rodinou. Keď sa zobrali, stali sa rodičmi dvoch detí. Po niekoľkých rokoch prišla opäť myšlienka prijať dieťa z detského domova, ale už v reálnej podobe. O novom členovi rodiny začala uvažovať najprv pani Michoňková. Nerozmýšľali však o tom, akému dieťaťu dajú šancu mať nový domov. Rozhodovali sa iba podľa veku. „Zúčastnili sme sa na jednom zoznamovacom pobyte, ktorý zorganizovalo občianske združenie Návrat. Tam sme sa zoznámili s rôznymi deťmi. Snažili sme sa však so žiadnym dieťaťom nezblížiť, keďže to má svoje úskalia,“ začal približovať ich prvý krok Klaudiin nový otec. Po čase sa rozhodli pre Klaudiu. Zistili, že je aj pravdepodobne „právne voľná“ a stali sa jej pestúnmi. Vtedy mala rok. Dnes je z nej štyriapolročná malá slečna, ktorá má po svojich nových rodičoch už aj priezvisko. „My sme sa pri výbere dieťaťa nezamýšľali nad farbou pleti. Ja som muzikant a keďže väčšina Rómov je hudobne nadaná, tak aj možno preto mám k nim pozitívny vzťah. Zároveň mám blízko aj k spôsobu ich myslenia a cítenia. Takže sme sa nezaoberali otázkou, či si Klaudiu, keďže je Rómka, vezmeme alebo nie,“ hovorí pán Michoněk. Bez akýchkoľvek problémov prijali Klaudiu aj jej noví súrodenci. Roztomilé rómske dievčatko zaujme okolie veľmi rýchlo. Len málokedy sa stáva, že jej deti, povedia nejaké slová, ktoré sú mierne rasistické. Pri nákupe sa občas stalo, že predavačka hneď zneistela, keď sa zo zvedavosti priblížila k pultu s tovarom, či niečo nebodaj neukradne. Reakcie okolia sú väčšinou pozitívne, a to aj od Rómov. „Je milá a prispôsobivá, čo je niekedy plus, niekedy mínus…“ začína približovať jej povahu otec, keď ho Klaudia preruší. „Plus..“ spomenie ešte jej zvláštny druh temperamentu, je priateľská… a vtedy sa Klaudia opäť zapojí do rozhovoru. Začne menovať svoje kamarátky: „Mám kamarátky Máriu, Justínku, Emu a Petríka.“ Okrem Emy majú tieto deti podobný osud. Z detského domova si ich vzali rodiny, s ktorými manželia udržiavajú priateľský kontakt. Zo začiatku sa Klaudia prejavovala prispôsobivo a adaptáciu znášala, ako sa im aspoň zdalo, celkom dobre . „Horšie to bolo so zaspávaním. V detskom domove zaspávala spolu s niekoľkými deťmi, s ktorými bola každý deň a zrazu bola v novom prostredí s niekým iným,“ spomína na jej príchod z detského domova. Podmienky, za ktorých si pred niekoľkými rokmi mohli vziať Klaudiu do svojej rodiny, hodnotí ako vcelku jednoduché, len museli niekedy prehnane dlho čakať pre kadejaké papiere. Vyzdvihol výhodu, že zatiaľ čo v minulosti žiadatelia navštevovali okrem iných miest iba psychologickú poradňu, dnes im takúto pomoc poskytnú aj v občianskom združení Návrat. Pred adopciou dieťaťa inej pleti si treba uvedomiť riziká Rómske deti sú oproti iným deťom pre svoju farbu pleti znevýhodňované. Ich umiestňovanie v náhradných rodinách je zložitejšie, čo súvisí so zmýšľaním spoločnosti. Tá je ešte stále plná predsudkov. Keď sa niekto rozhodne pomôcť opusteným deťom, môže nájsť pomoc v občianskom združení Návrat, ktoré ako odborná organizácia pomáha znevýhodneným deťom nájsť rodinu. Popri rómskych deťoch sú to deti staršie či mentálne alebo psychicky postihnuté alebo skupiny súrodencov. Okrem samotného poradenstva, ako postupovať pri adopcii či pestúnstve, pracovníci Návratu pomáhajú aj náhradným rodinám – stretávať a rozprávať sa o problémoch s ďalšími rodinami, ktoré prijali dieťa z detského domova. Tak sú si aj rodiny navzájom pomocou. „Tolerancia je v tejto citlivej téme istým problémom. Prídu k nám rodiny, pre ktoré je dieťa, ktoré má iný pôvod, inú farbu pleti neprijateľné. Ich známi im hovoria, aby si nevybrali rómske dieťa, aby sa zamysleli nad tým, akí sú Rómovia a čo z takého dieťaťa vyrastie,“ približuje tento problém sociálna poradkyňa Návratu Zuzana Petríková. Okolie žiadateľov odhovára opakujúcimi sa predsudkami – že z rómskeho dieťaťa vyrastie ďalší kriminálnik, ktorému sa nebude chcieť pracovať a namiesto vďaky za to, že ho prijali za vlastné dieťa, ich okradne. Pracovníci Návratu žiadateľom približujú potreby detí a rómske dieťa, ktoré žije v detskom domove, potrebuje žiť v rodine ako každé iné dieťa, hoci s novou mamou, otcom či súrodencami. „Tých, ktorí sa rozhodnú prijať do rodiny rómske dieťa, oboznamujeme s tým, čo to pre nich znamená, pretože mnohé rizikové situácie náhradného rodičovstva si v tej chvíli ešte neuvedomujú. Musia byť pripravení na negatívne reakcie okolia a na všetky problémy, ktoré netolerancia v spoločnosti prináša,“ hovorí. Okrem slovných narážok sa takéto rodiny stretávajú niekedy aj s agresívnym útokom. A rodič musí vedieť dieťa ubrániť. Pred susedmi, známymi, kamarátmi na ulici či v škôlke a ďalšími netolerantnými ľuďmi. Rozdiel v očakávaní je podľa skúseností určený aj regionálne. Napríklad v okolí Bratislavy a iných miest sú žiadatelia o niečo tolerantnejší, na východe Slovenska je situácia trochu iná. Postoje k deťom s inou farbou pleti, ako máme možnosť pozorovať, sa vyvíjajú a je dôležité tento vývoj k tolerancii podporiť. Podporiť rodiny, ktoré si napríklad adoptujú rómske dieťa a prijmú ho také aké je, preto, že je to dieťa, ktoré ich potrebuje. AK MÁTE CHUŤ DOZVEDIEŤ SA VIAC O SITUÁCII DETÍ ŽIJÚCICH V INŠTITÚCIÁCH MIMO RODINY ČI O NÁHRADNOM RODIČOVSTVE, KONTAKTUJTE SA S OZ NÁVRAT NA INFOLINKE NIELEN O ADOPCII 0907 80 80 80 (VŽDY V UTOROK, STREDU A ŠTVRTOK OD 10 HOD. DO 16 HOD., V STREDU AŽ DO 18 HOD., ZVÝHODNENÁ TARIFA PRE VOLANIE ZO SIETE ORANGE), PRÍPADNE NA WWW.NAVRAT.SK
