Útok teroristov na turistické letovisko Kuta na ostrove Bali otvoril nový front a odkryl ďalší rozmer v medzinárodnom boji proti terorizmu. Nielenže zničil „kúsok raja,“ ale odhalil aj nebezpečenstvo, ktoré sa zakráda juhovýchodnou Áziou. Až donedávna bola existencia terorizmu témou, o ktorej lídri regiónu neradi hovorili otvorene. Odohral sa akoby symbolicky presne na druhé výročie útoku al-Káidy na americkú loď v jemenskom prístave Aden. Zaujímavá je aj skutočnosť, že v ten istý týždeň zaútočili aj na amerických vojakov v Kuvajte a na francúzsky ropný tanker pri pobreží Jemenu. Hoci sa nijaká skupina k zodpovednosti za útok neprihlásila, podozrenie ihneď padlo na moslimských radikálov. Dnes sa s istotou ešte nedá povedať, ktorá teroristická skupina stojí za útokom. Mnohé indície však smerujú k al-Káide. V poslednom čase sa objavovali informácie, že táto organizácia má v úmysle zriadiť akýsi záchytný bod v Indonézii, najľudnatejšom moslimskom štáte, kde však prevláda umiernená forma islamu. Predstavitelia Indonézie v minulosti popierali skutočnosť, že by sa na ich území nachádzali teroristi napojení na bin Ládina. Skutočnosť, že al-Káida pôsobí aj v Indonézii pripustili až 14. októbra. Chálifát v juhovýchodnej Ázii USA, Malajzia a Singapur, ktorý už zatkol desiatky podozrivých z členstva v juhovýchodnoázijskej teroristickej sieti, požadujú od Indonézie ráznejší postup. Kritici ju považujú za slabý článok v globálnej vojne proti terorizmu. Tamojšia vláda sa dlho zdráhala podniknúť zásadné opatrenia voči moslimským extrémistom, keďže sa obáva rozrušenia umierneného hlavného prúdu. Po tomto teroristickom čine však bude vláda v Jakarte čeliť ďalšiemu tlaku na podniknutie efektívnych opatrení, ktoré by zabránili podobným nešťastiam. Prezidentka Megawati Sukarnoputriová pred niekoľkými dňami vydala dva dekréty, ktoré dali vláde viac právomocí. Mnohí sa obávajú záplavy útokov v regióne, ktorú by spustila al- Káida alebo jej príbuzné skupiny s podobnými cieľmi. Odborníci na bezpečnosť juhovýchodnej Ázie sa domnievajú, že by to mohol byť začiatok čohosi podobného situácii v mnohých krajinách Blízkeho východu. Iní sú prekvapení, že teroristi potrebovali taký dlhý čas na ohrozenie západných záujmov v regióne. Šok z útoku už cítiť v celej oblasti juhovýchodnej Ázie. Filipíny, ktoré čelia extrémistom na juhu územia, podnikli viaceré kroky, aby zabránili prípadnému prepuknutiu násilností. Polícia dokonca zatkla Indonézana podozrivého zo vzťahov s extrémistami. Útok na Bali sa odohral len pár hodín potom, ako po domácky vyrobená bomba vybuchla na filipínskom konzuláte v Manado, čo je prístav nachádzajúci sa severovýchodne od Jakarty. Pár dní po explózii na Bali prišlo na juhu Filipín pri dvoch bombových útokoch o život ďalších šesť ľudí. Situácia je odlišná v Singapure, Malajzii, Thajsku a južnej časti Filipín, kde americké jednotky pomáhajú čeliť teroristickej skupine Abú Sajáfa. Mnohí ju považujú skôr za skupinu banditov profitujúcich z bratia rukojemníkov ako za rebelov usilujúcich o samostatný moslimský štát. Malajzia a Singapur požadujú predovšetkým zatknutie Abú Bakara Bašíra, moslimského duchovného, ktorý vedie militantnú skupinu Jemaah Islamijáh usilujúcu sa o vytvorenie moslimského štátu v regióne juhovýchodnej Ázie, ktorý by zahŕňal Indonéziu, Malajziu a časti Filipín a Thajska. Táto skupina je s najväčšou pravdepodobnosťou napojená na al-Káidu. Indonézske úrady želaniu okolitých krajín vyhoveli a Abú Bakara Bašíra zatkli. Austrália tlačí na OSN, aby sa táto organizácia dostala na zoznam teroristických skupín a Filipíny dokonca vyzvali na sformovanie protiteroristickej koalície proti jej rastúcemu nebezpečenstvu. Na druhej strane sú politickí lídri juhovýchodnej Ázie opatrní, pokiaľ ide o rozrušenie svojich nábožných moslimských podporovateľov, čo je jednou z príčin, prečo sa väčšina spolupráce s Američanmi v boji proti terorizmu odohráva v zákulisí. Pravdupovediac, väčšina Indonézanov volila v posledných voľbách sekulárne strany a extrémisti zvyčajne veľa hlasov nezískajú. Bojovníci viery Politika a náboženstvo v juhovýchodnej Ázii predstavujú stáročia vytváraný komplex ovplyvnený obchodníkmi, imigrantmi a kolonizátormi z Číny, južnej Ázie, Blízkeho východu a Európy. Väčšinou sa islam študuje vo vzťahu k Blízkemu východu a o islame v juhovýchodnej Ázii sa toho vie málo. Fenomén radikálnych islamských hnutí v Indonézii nie je nový. Vplyv Wahhábího myšlienok z 18. a 19. storočia ovplyvnil boj proti holandským kolonizátorom. Hnutie našlo svoje uplatnenie opäť po získaní samostatnosti, keď boli moslimskí duchovní nespokojní s vládou a nepresadzovaním islamského práva. Mnoho takýchto radikálnych hnutí vzniklo v období rokov 1945-1965 a následne ich vláda zakázala. Momentálne medzi najhlavnejšie skupiny patria Laskar Džihád, Front ochrancov islamu a Indonézska rada svätých bojovníkov, na ktorej čele stojí už spomínaný Abú Bakar Bašír. Z nej sa vyvinula spomínaná organizácia Jemaah Islamijáh. Laskar Džihád je polovojenská organizácia, ktorá má okolo 15 tisíc členov pochádzajúcich prevažne z chudobnej a nevzdelanej vrstvy. Front ochrancov islamu je známy akciami proti americkým občanom, ako aj útokmi na miesta, ako sú bary, nočné kluby a podobne. Práve vodcu tejto skupiny, Muhammada Šihába, zatkla minulý týždeň indonézska polícia. Duchovným vodcom organizácie Jemaah Islamijáh je teda Abú Bakar Bašír, no operatívny chod organizácie riadi Hambálí, veterán afganskej vojny, ktorý sa po stiahnutí sovietskych vojsk dal na boj proti Západu, podobne ako viacerí jeho súputnici, a ktorého plánujú Filipíny obviniť, pretože okrem iného ho podozrievajú aj z nelegálnej držby výbušnín. V roku 2000 vraj poveril jedného z členov svojej organizácie Jemaah Islamijáh zaobstarať najmenej 5 ton výbušnín, ktoré sa mali v decembri minulého roka použiť na políciou zmarené útoky na americkú a izraelskú ambasádu v Singapure. Člen al-Káidy Omar al Faruk, ktorého americké jednotky zadržujú na afganskom letisku Bagram, povedal predstaviteľom CIA, že Abú Bašír je zodpovedný (hoci to sám popiera) za niekoľko teroristických útokov v Indonézii, ako aj za prípravy útoku na americké veľvyslanectvo v Jakarte. Ekonomické implikácie Bombový útok bude mať katastrofálne dôsledky na tamojšie hospodárstvo, závislé od turizmu, a spôsobí ešte hlbšiu trhlinu v už aj tak krehkej indonézskej ekonomike, ale aj v širšom regióne. V prvom rade predstavuje útok na Bali ťažkú a bleskurýchlu ranu turizmu. Lenže podobne dôležitá bude aj reakcia investorov. Možná ekonomická škoda spôsobená bombovým útok zasiahne pravdepodobne celý región juhovýchodnej Ázie v čase, keď všetky krajiny oblasti ešte stále zápasia s konsolidáciou hospodárstva po ázijskej ekonomickej kríze. Je pritom dôležité rozlišovať medzi bezprostrednými a dlhodobými dôsledkami. Zhodnotiť dlhodobé následky zaberie istý čas a ak by po útoku nasledovala trvalejšia teroristická kampaň, ktorá by sa rozšírila mimo indonézskeho územia, ekonomické ozdravovanie by sa nadlho spomalilo. Zvýšené výdavky na bezpečnosť zdražia investície a obchod, neistota podkope ekonomický rast. Aj ozdravovanie americkej ekonomiky napreduje pomalšie, ako sa predpokladalo z dôvodu pretrvávajúcej neistoty plynúcej z terorizmu a prípadnej vojny s Irakom. Krajiny regiónu juhovýchodnej Ázie budú čeliť podobnému obdobiu, a to práve v čase, keď sa oblasť stala zvlášť zraniteľnou. Smutná udalosť z Bali v mnohom pripomína masakru z egyptského Luxoru z roku 1997. Vtedajší útok sa však obrátil proti jeho pôvodcom, pretože obrátil obyvateľstvo proti násilnej forme islamu, o ktorej už predtým mala veľká časť obyvateľstva vážne pochybnosti. Hlavné radikálne skupiny v krajine začali znovu zvažovať svoju stratégiu. Po piatich rokoch sa zdá, že al-Káida a jej satelity z južnej Ázie zopakovali rovnakú chybu. Náboženskí radikáli sa v Indonézii ani zďaleka netešia takej popularite, ako to bolo v prípade Egypta, a po tomto „zviditeľnení“ sa ich vplyv určite neposilní, práve naopak.
