Vyššie dane, nižšie platy, prepúšťanie a zdražovanie. Toto nás čaká v budúcom roku podľa návrhu štátneho rozpočtu, ktorý predkladá minister financií Ivan Mikloš. To, že sme sa ho dozvedeli pred zverejnením programu novej vlády, vyzerá ako zámer: O jej skutočných cieľoch vypovedá rozhodne viac. Návrh nenecháva nikoho na pochybách, že Mikloš je odhodlaný realizovať učebnicové poučky liberálnych ekonómov. Prvým dôkazom je zvýšenie nepriamych daní, ktoré zaťaží najmä chudobnejších obyvateľov. Vyššie dane pre chudobných Na druhej strane chce vláda znížiť hornú sadzbu dane z príjmov fyzických osôb. U milionára znamená každé „ušetrené“ percento na tejto dani desaťtisíce korún do vlastnej peňaženky, u ostatných to sú len koruny. Tu sa však pravicová nespravodlivosť iba začína. I. Mikloš chce chýbajúce peniaze získať zvýšením dane z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebných daní. To sú dane, ktoré platíme „automaticky“, lebo sú prirátané k cene každého výrobku či služby. A platíme ich všetci rovnaké: milionár zaplatí toľko, koľko nezamestnaný. Minister financií teda chce, aby chudobnejšia väčšina plátala diery v štátnom rozpočte rovnako ako nadpriemerne si žijúci miliónari. Ba v skutočnosti väčšmi: nielen, že je chudobných viac, ale bohatí veľkú časť svojich peňazí míňajú v zahraničí. Navrhované zvýšenie daní je priam letenkou do väčšej biedy pre radových občanov: dotýka sa tovarov a služieb, ktoré denne potrebujeme. Až o 13 percent sa zvýši DPH na reštauračné služby či nákladnú dopravu. Vyššia bude spotrebná daň z benzínu a nafty i z krátkych cigariet. So zdražením energií to prinesie vyššie náklady pre každého výrobcu či poskytovateľa služieb, takže Miklošom navrhnuté opatrenia spôsobia zdražovanie všetkého. Rátajte s drahším cestovaním Chýba ešte niečo, čo patrí k základným potrebám pracujúceho človeka? Drahšie sa budeme stravovať, drahšie svietiť, drahšie kúriť, drahšie sa budeme voziť v autách i autobusoch, ale drahšia bude aj železnica. I. Mikloš jej chce dať menej o tri miliardy. Dôsledky si uvedomuje aj sám: „zmena cestovného, zmena systému poskytovania zliav“. Podľa riaditeľa odboru železničnej dopravy na ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií Dušana Turanoviča totiž nebudú štyri miliardy stačiť na vykrytie strát z výkonov vo verejnom záujme. A hovorca Železničnej spoločnosti Miloš Čikovský vysvetľuje, čo to bude znamenať: „Prejdeme od zliav sociálnych k zľavám komerčným, teda za jednotlivé kategórie‚ zľavnených cestujúcich‘ by mali stratu kompenzovať tí, ktorí chcú zľavu poskytnúť. V prípade vojakov by to bolo ministerstvo obrany, pri invalidoch rezort práce, pri študentoch rezort školstva.“ Lenže I. Mikloš s ničím takým neráta. A aby toho zdražovania nebolo dosť, nový minister školstva Martin Fronc rýchlo oznámil, že „zmeny v poplatkoch za vysokoškolské štúdium môžu študenti očakávať už na jar budúceho roka“. V pripravovanej novele vysokoškolského zákona počíta „so zavedením platieb pre všetky typy štúdia“. Darmo dekan stavebnej fakulty STU Dušan Petráš upozorňuje, že „už dnes náklady na štúdium dosahujú 4 až 5 tisíc korún mesačne“, Fronc k nim chce čo najskôr pridať ďalších 6 až 12 tisíc za rok. Reálne náklady študenta sa tak priblížia k 10 tisícom mesačne (!), čo je suma takmer na úrovni hrubej priemernej mzdy na plný úväzok zamestnaných ľudí! Pritom všetky štyri strany novej vládnej koalície pred voľbami označili školstvo za jednu z priorít a rast prostriedkov na vzdelávanie sa dostal do programových téz vládnej koalície. Zarábať budeme menej Všetko ostatné už vyzerá len ako zlý sen. Ivan Mikloš nenavrhuje iba zdražovanie, ale aj tvrdé platové škrty. Štátni zamestnanci nedostanú sľúbený trinásty plat, o polovicu ďalšieho prídu i pracovníci vo verejnej službe. S viac než dvanástimi mesačnými platmi nemôžu rátať ani hasiči a záchranári. Mzdová reštrikcia postihne aj sudcov, prokurátorov, policajtov, väzenských strážcov, colníkov a profesionálnych vojakov. Nižšie platy, ako očakávali, dostanú aj učitelia na vysokých školách, vedeckí pracovníci či psychológovia v poradniach. Sám Mikloš predpokladá, že reálne mzdy týchto ľudí neporastú ani o jedno percento. Podľa podpredsedu HZDS Sergeja Kozlíka dokonca poklesnú. Kolégium rektora Univerzity Komenského už upozornilo, že „chystané zmeny podporia odchod aj zvyšku talentovaných vysokoškolských učiteľov“. Preto vyzvalo vládu, aby Miklošove návrhy odmietla, pričom rektorom UK je poslanec NR SR za SDKÚ Ferdinand Devínsky. Združenie sudcov Slovenska zase považuje Miklošov návrh za uplatnenie „kolektívnej viny“ pre niekoľkých nespoľahlivých sudcov. Platové škrty v justícii či na polícii tiež vyvolávajú vážne pochybnosti o odhodlaní nastupujúcej vlády bojovať proti korupcii. Klamstvá Navrhované kroky usvedčujú ministra financií zo lži: hoci sa rád oháňa „systémovými opatreniami“, jeho návrhy sú nesystémové. Napríklad novelizovať zákon o sociálnom poistení potrebuje iba preto, aby mohol nedostatok peňazí v dôchodkovom fonde Sociálnej poisťovne nahradiť z prebytkového nemocenského fondu. To robila vláda i doteraz. V prípade železníc zasa upozorňuje D. Turanovič, že nižšie dotácie nebudú môcť byť kompenzované len rastom cestovného a rušením zliav, ale aj novými pôžičkami. Pritom už tento rok si iba pre nedostatočné dotácie zobrali oba železničné podniky pôžičky za šesť a pol miliárd. Ale keďže ide o štátne firmy, musela ich podporiť štátna záruka. Takýto spôsob vykrývania straty však podľa odborníkov financovanie nerieši, iba zvyšuje zadlženosť. Napokon rekordný schodok – takmer 52 miliárd – dokazuje, že návrh budúcoročného štátneho rozpočtu nezabráni vzniku nových dlhov. Niektoré určite schová, niektoré oddiali. Reaganova hospodárska politika je toho dobrým príkladom. A tak najhoršie posolstvo tohto rozpočtu je v tom, že jeho jedinou ambíciou je „udržať deficit na únosnej úrovni“. A to je na oživenie ekonomiky „prekliato“ málo. Menej na bývanie Na bytovú výstavbu budeme mať v budúcom roku menej peňazí. V prvom rade k tomu prispeje zdraženie stavebných prác a nákladnej dopravy, lebo DPH na ne sa zvýši až o 13 percent. K tomu treba prirátať zdraženie energií a vody a predpokladaná inflácia – takmer 9 percent, oproti tohtoročným trom – určite vyženie nahor aj mzdy. Vari iba šialenec môže v takej situácii, berúc do úvahy kúpnu silu ľudí, navrhovať zníženie štátnej podpory. Ivan Mikloš k tomu prikročil: štátnu prémiu pri stavebnom sporení chce znížiť na 3500 Sk a štátny príspevok na úroky z hypoúverov na 3,5 percenta. Celkovo pôjde na podporu bytovej výstavby 7 miliárd. „Som presvedčený, že je to dostatočná čiastka,“ povedal minister, lebo po jej prepočítaní na plánovaný počet 14 tisíc nových bytov ročne to znamená 500 tisíc korún na jeden byt. Drahšie pôžičky Lenže už dnes sú náklady na jeden m2 asi 15 tisíc. Ak aj mladí ľudia doložia ďalších 500 tisíc nepostavia byt ani s plochou 65 m2. Navyše hovorca VÚB Marián Horváth upozornil, že Miklošove návrhy budú „znamenať pre klienta väčšie náklady“ a „teda určite ovplyvnia záujem klientov o nové úvery“. Hypoúvery budú drahšie, lebo pokles príspevku banky znížením úrokov nevyrovnajú. „Je pravdepodobné, že konečná úroková sadzba pre klienta vzrastie napriek možnému zníženiu sadzby komerčnou bankou,“ tvrdí Róbert Prega, analytik Tatra banky. Prvá stavebná sporiteľňa zasa poukazuje, že v Českej republike vláda deväť rokov nezmenila prémiu (4,5 tisíc českých korún) napriek rastúcim tlakom na štátny rozpočet. V Maďarsku dokonca vláda navrhuje zdvojnásobiť maximálnu hranicu podpory na 300 eur (12 593 Sk). Alarmujúci je pritom fakt, že u nás je iba tristodesať bytov na tisíc obyvateľov, zatiaľ čo v EÚ je ich štyristo. Negatívne to ovplyvňuje najmä stabilizáciu mladých rodín a nevytvára priestor na mobilitu pracovnej sily. Prepočty tiež ukazujú, že jedna miliarda vyplatenej stavebnej prémie pomáha zachovať 40 tisíc pracovných miest. Dokonca z tejto štátom vyplatenej miliardy sa na daniach vráti až 6,2 mld. Sk.
