Cyperský prezident Tassos Papadopulos a Rauf Denktaš, vodca severnej časti ostrova (od roku 1974 okupovanej Tureckom), sa ani po úsilí OSN – trvajúcom od roku 1999 a zintenzívnenom krátko pred plánovaným vstupom do Európskej únie (EÚ) – nedokázali dohodnúť na podmienkach zmluvy zjednocujúcej rozdelenú republiku.
Situácia sa od posledného stretnutia oboch predstaviteľov s Kofim Annanom v Haagu začiatkom marca zásadne nezmenila a riešenie ostáva v nedohľadne. Sám Annan nevidí blízku budúcnosť vôbec ružovo. No najvyššie kruhy severného a južného Cypru sú v kontakte a čo je veľmi dôležité, pri riešení problému bude rozhodujúcim aktérom Organizácia Spojených národov. Napriek tomu, že jej postavenie po irackom konflikte čoraz viac politológov a politikov vníma skepticky a v „novom svetovom poriadku“ jej nepripisuje relevantnú úlohu.
Ponuka z tureckej strany Nik nepredpokladal, že by práve prezident medzinárodne neuznanej Severocyperskej tureckej republiky, Rauf Denktaš, patriaci medzi radikálnych zástancov nezávislého severného Cypru, začal s politikou spolupráce. Predovšetkým pre jeho neochotu spolupracovať sa (ani po predĺžení limitu) nepodarilo na pôde OSN uzavrieť dohodu zjednocujúcu ostrov ešte pred vstupom do EÚ, čo by značne uľahčilo aj neskorší vstup Turecka. Ankara, uvedomujúc si svoje nevýhodné postavenie pri rokovaniach s EÚ, ak sa nebude angažovať v prospech mierového plánu OSN, vyvíjala na Denktaša tlak. Jasne sa vtedy vyjadril aj európsky komisár pre rozšírenie, nemecký sociálny demokrat Günther Verheugen – buď vstúpi prvého mája 2004 do EÚ zjednotený Cyprus, alebo únia vyvodí dôsledky voči Turecku, ktoré v decembrovej Kodani (i napriek lobovaniu USA) márne čakalo na určenie konkrétneho dátumu začatia predvstupových rokovaní. Vstup len južnej časti ostrova (60 percent územia) sa nezaradí len do zoznamu neúspechov Verheugenovej politiky, ale dostane Ankaru do extrémne nepríjemnej situácie. Stane sa tým fakticky okupantom časti územia patriaceho EÚ. A to je nanajvýš nevýhodné, pokiaľ chce dosiahnuť akúkoľvek podporu alebo sympatie únie. Denktaš, ktorý doteraz odolával tlaku OSN, EÚ i Ankary, adresoval cyperskej vláde pred viac ako týždňom list, v ktorom predostrel šesť ideí, ktoré by mali posunúť riešenie problému o krok vpred. Aj keď sa zásadne odmieta zúčastniť na predvstupových rokovaniach s úniou, a preto ho obviňujú z neúspechu mierových rokovaní, v liste hovoril o iných dôvodoch zlyhania: „sociálno-psychologická dimenzia problému a mimoriadne hlboká kríza v dôvere vo vzťahoch severu a juhu“ sa pri hľadaní riešenia prehliadali. Na dôkaz svojej dôvery navrhuje zavedenie ekonomickej únie s voľným pohybom osôb a tovaru a zrušením obmedzení pre zahraničný obchod, dopravu, cestovanie a kultúrne aktivity. Ponuka obsahuje i dobrovoľné vrátenie mesta Varoša, ktoré turecké jednotky dobyli v roku 1974 a odvtedy je opustené.
Cyperská republika sa spolieha na OSN Turecko privítalo Denktašovu iniciatívu. Papadopulos zvolal zvláštne nočné zasadanie Národnej rady, na ktorom poslanci sformulovali odpoveď a zverejnili ju hneď po jeho ukončení. Južný Cyprus nesúhlasí s tvrdením, že jadro problému v rokovaniach spočíva v „sociálno-psychologických dimenziách“ a k Denktašovej iniciatíve sa stavia rezervovane. Potvrdil argument o nedôvere medzi oboma stranami – reakcia cyperskej Národnej rady vyjadruje dôveru len v dohody na pôde OSN. Papadopulos stále obviňuje Denktaša z neúspechu rokovaní a nemieni s ním uzavrieť bilaterálnu dohodu obchádzajúcu OSN. Určil podmienky, za ktorých je ochotný rokovať s tureckou stranou a ktoré zabezpečujú priamy vplyv OSN. Predovšetkým bude Denktaš musieť akceptovať fakt, že rokovanie prebehne len za asistencie misie generálneho tajomníka Annana a v súlade s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN. Podľa druhej podmienky sa základom rozhovorov má stať mierový návrh Kofiho Annana. Papadopulos nie je ochotný rokovať bez záruk rozhodnutí OSN –ich úloha sa teda neznižuje, ako radi predpokladajú predovšetkým americkí politológovia a zástancovia vojensky silnej Európy. Spojené národy v otázke Iraku zlyhali ako fórum na hľadanie riešenia, no odpoveď na otázku, prečo sa tak stalo, nie je ťažké nájsť. Každá autorita závisí od aktérov, v tomto prípade národných štátov zhromaždených v Bezpečnostnej rade OSN. Pokiaľ sa niektorý z nich rozhodne uprednostniť vlastnú politiku pred politikou Organizácie Spojených národov, neznamená to automaticky, že jej postavenie ako svetového fóra klesá. Znamená to len toľko, že jej člen (respektíve členovia) jej nepripisuje rovnakej váhu ako iní – v tomto smere sa dajú USA porovnávať napríklad s irackou vládou. Samozrejme, konanie členov každého grémia určuje jeho relevanciu – musí však ísť o väčšinu.
