Polícia v každom štáte občas klepne domácej mafii po prstoch, väčšinou ju však (ako to vidíme aj na Slovensku) do istej miery toleruje. Zabráni tak príchodu inej, horšej, tej od susedov. Srbská vláda nielenže tie prsty odsekáva, ale vyzerá to tak, že zločincom stína celé ruky, robí jedno vážne rozhodnutie za druhým, prijíma nové zákony, očisťuje štátne orgány od nežiaducich osôb.
Po vražde premiéra Zorana Djindjiča bolo na výsluch predvedených okolo sedemtisíc osôb. Polícia zaistila veľké množstvo drog a zbraní, osvetľujú sa viaceré doteraz spáchané vraždy, ľudia zareagovali na výzvu vlády a doteraz odovzdali viac ako šestnásťtisíc kusov rozličných zbraní a vyše milióna kusov munície. Ďalších šesťtisíc občanov podalo žiadosť o zbrojný preukaz na zbraň, ktorú vlastnia nelegálne. Zmeny v krajine sa dejú takou rýchlosťou, že ich bežný pozorovateľ ledva stíha vnímať.
Súdiť budú aj doteraz „nedotknuteľných“ Srbsko svoje odhodlanie postaviť pred spravodlivosť všetkých zločincov myslí naozaj vážne. Dva dni po Djindjičovej smrti totiž posadilo do vyšetrovacej väzby dvoch ľudí, ktorým nemal odvahu odporovať ani Miloševič. V Haagu sa už píšu obvinenia proti dlhoročnému šéfovi srbskej tajnej služby Jovicovi Staniąičovi a jeho pravej ruke, tvorcovi a prvému veliteľovi Červených baretov Frankovi Simatovičovi, prezývanému Frenky. Vo vyšetrovacej väzbe Medzinárodného trestného tribunálu pre zločiny spáchané na území bývalej Juhoslávie (ICTY) je okrem zväzového prezidenta Miloševiča aj bývalý srbský prezident Milutinovič, bývalý predseda Srbskej radikálnej strany Šešelj a ďalší politici. Pred súd, či už domáci alebo medzinárodný, však s najväčšou pravdepodobnosťou prídu aj doteraz nedotknuteľní armádni dôstojníci. Ministerstvo vnútra Srbska začiatkom apríla vydalo zatykač na šéfku juhoslovanskej ľavice Mirjanu Markovičovú, o ktorej sa predpokladá, že spolu so svojím manželom, bývalým prezidentom JZR Slobodanom Miloševičom dali príkaz na vraždu bývalého prezidenta Srbska Ivana Stamboliča. Pred dvoma týždňami kvôli vyšetrovaniu vraždy premiéra Djindjiča polícia zatkla jedného z dôležitých členov zemunského kriminálneho klanu Ljiljana Buhu, bývalého Koštunicovho poradcu pre bezpečnosť, Rade Bulatoviča, bývalého náčelníka Služby vojenskej bezpečnosti Vojska Juhoslávie Acu Tomiča, bývalého premiéra Republiky Srbskej Krajiny Borisava Mikelica. Polícia chytila aj niekdajšieho generálneho riaditeľa Radiotelevízie Srbska Dragoljuba Milanoviča, ktorý je odsúdený na desať rokov väzenia za smrť 16 pracovníkov RTS, ktorí zahynuli počas bombardovania Juhoslávie v roku 1999.
Djindjičovým vrahom skonfiškujú majetky V rámci boja proti zločinu schválila srbská vláda počas prvého aprílového týždňa dva dôležité zákony, ktoré podľa očakávaní schváli v týchto dňoch aj parlament. Najvážnejšou zmenou v zákone o boji proti organizovanému zločinu je zvýšenie trestu odňatia slobody za najťažšie trestné činy z doterajších 15 na 40 rokov, pri podozrení z účasti na organizovanej kriminalite sa predĺži vyšetrovacia väzba na 30, respektíve 60 dní. Zmenou zákona sa prijíma aj takzvaná kumulatívnosť trestov, čo v praxi znamená, že človek, ktorý vykonal niekoľko trestných činov môže byť odsúdený za každý z nich osobitne a posadený za mreže na viac ako 40 rokov. „Horná hranica trestu nebude určená, takže niekto zrátaním trestov môže dostať 60, 70 alebo sto rokov väzenia,“ povedal srbský minister spravodlivosti Vladan Batič. Pripomenul, že zákon sprísňuje aj tresty za nedovolené vlastnenie zbraní a streliva, zneužívanie maloletých na pornografiu a ohrozovanie bezpečnosti informácií v počítačových systémoch. Podľa návrhu vlády sa spomínaná legislatívna norma má vzťahovať aj na trestné činy uskutočnené pred jej prijatím, teda aj na zločin na Ibarskej magistrále, vraždu Ivana Stamboliča, Zorana Djindjiča a ďalšie. Zákonom sa vracia, pred 13 rokmi zrušený takzvaný vedľajší trest, teda konfiškácia majetku odsúdeného. „Videli sme počas týchto dní kaštiele a zámky niektorých kriminálnikov. Určite si na ne nezarobili krvopotne,“ komentoval to minister Batič.
Zahraničná podpora nielen slovná Až Djindjičova smrť prebudila západných politikov, ktorí mali doteraz iba kopu prázdnych sľubov. Vidiac odhodlanie srbskej vlády vyrovnať sa s minulosťou, ale predovšetkým pracovať pre lepšiu budúcnosť svojej krajiny, začali aj oni polievať semienka demokracie konkrétnymi činmi. Počas prvého aprílového týždňa po dlhom čase odkladania prijala Rada Európy srbsko-čiernohorskú úniu do svojich radov, čím potvrdila, že „najhoršia krajina“ bývalej veľkej Titovej Juhoslávie je naozaj na dobrej ceste k demokracii. Zahraničné delegácie si podávajú kľučky, predseda Európskej komisie Romano Prodi ešte ani neodišiel a už prišiel vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničnú politiku a bezpečnosť Javier Solana. Deviateho apríla sa v hlavnom meste únie Srbska a Čiernej Hory zišlo deväť balkánskych premiérov a prezidentov na summite Procesy spolupráce v juhovýchodnej Európe, kde sa dohodli na jej zintenzívnení vo všetkých oblastiach. Nemecko chce pomôcť Belehradu 30 miliónmi eur a zmenšilo dlh Srbska o 25 miliónov eur. Na účet Srbska v uplynulom týždni prišlo 40 miliónov eur od Európskej únie, ďalších deväťdesiat je prisľúbených. O ďalších financiách rozhodne v nadchádzajúcich dňoch Medzinárodný menový fond. Kongres Spojených štátov rezolúciou 149 vyzval administratívu prezidenta Georgea Busha na pomoc pri reformách a v boji proti organizovanému zločinu. Srbská vláda potešila hlavnú prokurátorku ICTY Carlu del Ponteovú schválením zmeny zákona o spolupráci s tribunálom. Ak návrh prejde aj v parlamente, dostanú sa pred spravodlivosť v blízkej budúcnosti aj ľudia obvinení z ťažkého porušovania medzinárodného humanitárneho práva po prijatí základného zákona z apríla 2002. Podľa ministra zahraničných vecí SCH Gorana Svilanoviča haagsky súd tak bude môcť obviniť ďalšie tri alebo štyri osoby. Hovorca tribunálu Florence Artman hovorí o vyššom počte. Rozsudok ICTY sa podľa návrhu vlády SCG bude môcť vykonávať aj v Srbsku a Čiernej Hore, čím sa únia pridá ku krajinám ako Nórsko, Švédsko, Fínsko, Španielsko, Taliansko, Rakúsko, Francúzsko a Dánsko.
Lepšia budúcnosť Podľa slov náčelníka polície Sretena Lukiča „každodenná kontrola ukázala, že všetci príslušníci ministerstva vnútra a polície oveľa zodpovednejšie vykonávajú úlohy vo výnimočnom stave ako za normálnych okolností“. Minister Batič pre Slobodnú Európu vyjadril obavu, že ľudia, keď vláda pred Veľkou nocou zruší výnimočný stav, vyjdú do ulíc a budú žiadať jeho opätovné vyhlásenie, „pretože teraz sa cítia oveľa bezpečnejšie ako kedykoľvek predtým“. Na početných predvolebných mítingoch jeden z jeho sľubov bol: kriminálnici do väzenia, blázni do blázincov a vojnoví zločinci do Haagu. „Ale na toto všetko nám chýbal šiesty október,“ povedal Batič a dodal: „Ľudia majú dosť všetkého, čo sa tu za vlády Miloševiča stalo. To, čo robíme, nie je o budúcnosti a existencii tejto vlády, pretože vlády prichádzajú a odchádzajú. Tu sa hovorí o Srbsku a jeho budúcnosti.“ Všetko nasvedčuje tomu, že za svojimi slovami si stojí. Trošku zveličene sa dá povedať, že Srbsko bude po odsúdení všetkých obvinených najbezpečnejšou krajinou nielen na „divokom“ Balkáne, ale hádam aj v celej Európe. S biedou a chudobou sa však tak skoro zrejme neporáta. No odstránenie chápadiel mafie je na to najlepším predpokladom.
