V tomto májovom čase sa častejšie stretávajú pri pamätníkoch a hroboch vojakov či ďalších obetí, ktoré padli v boji proti fašizmu a za slobodu národov. Sú čoraz starší a je ich čoraz menej. Ale pridávajú sa k nim mnohí ľudia zo strednej a mladej generácie. Spomínajú nielen na ťažké boje, ktorými počas druhej svetovej vojny prechádzali, ale aj na kamarátov. Mnohí z nich sa slobody už nedožili. Boli v tom čase mladí, plní života a neradi umierali. Ale napriek tomu podstúpili všetky vojnové útrapy, aby v budúcnosti mohli žiť slobodne a nestali sa otrokmi despotizmu a Hitlerových plánov na zotročenie a vykynoženie slovanských národov. Často sa odbojárov niektorí ľudia pýtajú, či už za takmer šesť desaťročí nebolo dosť nostalgie. Životné udalosti nielen na Slovensku nás však presviedčajú o tom, že vôbec nejde o nostalgiu, ale o pripomínanie nebezpečenstva nových totalitných systémov, prenasledovania ľudí, ubíjania pokrokových myšlienok a demokracie, násilia a terorizmu a o varovanie pred nimi. Vari sa s podobnými prejavmi nestretávame na Slovensku ešte aj dnes? Preto stále dvíhame varovný hlas a hovoríme mladším, aby pamätali na poučenie z histórie, ktorou tí starší prechádzali a ktorá ich poznamenala. O to ide odbojárom pri májových stretnutiach. Aby sa krvavé dni a tragické udalosti neopakovali. Nikde na svete. Sme radi, že Slovenský zväz protifašistických bojovníkov začal spolupracovať s iniciatívou Ľudia proti rasizmu. Spoločne musíme hovoriť o tom, aké hrôzy nám priniesol fašizmus. Aby nám mladí ľudia uverili.
Menu
Menu
Menu
