Ako by ste zhodnotili výroky francúzskeho prezidenta a ministra obrany, ktorí kritizovali kandidátske krajiny, okrem iných aj Poľsko, za to, že majú priveľmi blízko k pozíciám Spojených štátov, čo manifestovali aj listom ôsmich? – O týchto nešťastných verejných vyjadreniach o rozdielnosti záujmov a pozícií jednotlivých štátov v rámci transatlantickej komunity sa toho povedalo už mnoho. Takéto poznámky len zhoršili napätie a krízu. Preto rétorika, často ovplyvnená emóciami, urobila situáciu takou zložitou, že v skutočnosti nie obsah, ale procedúry sa vnímali ako hlavný problém. V dôsledku toho, niečo také jasné, ako bol list ôsmich európskych hláv štátov a jedného prezidenta, vyústil do „nezvyčajného zmätku“, ako to charakterizoval The Economist. Tento list nebol namierený proti nikomu. Autori, ako Európania, sa usilovali vyjadriť solidaritu so Spojenými štátmi a opäť poukázať na základné hodnoty nášho transatlantického partnerstva. Obsah listu presne zodpovedal rezolúcii, ktorú prijala Európska únia 27. januára. Celý problém sa teda netýkal obsahu, ale faktu, že list podpísala len skupina západných a stredoeurópskych lídrov. Niektorí to videli v kontexte slov Donalda Rumsfelda, ktorý hovoril o svojom videní rozdielu medzi „starou a novu Európou“. Popri kritizovaní Nemecka a Francúzska nenechal nikoho na pochybách, že Spojené štáty posilnia vzťahy s „novou Európou“. Netreba pripomínať, že dôvod, pre ktorý Poľsko, Česká republika a Maďarsko vstúpili do NATO, nebolo úsilie vytvoriť nové rozdelenie v Európe. Z nášho pohľadu nie je v základných otázkach európskej bezpečnosti nijaký rozdiel medzi Poľskom, Francúzskom či Nemeckom. Povedané priamo, poľský názor na používanie ozbrojenej sily v medzinárodných vzťahoch sa nijako nelíši od názoru Francúzska či Európskej únie ako celku. Pre nás všetkých je vojna poslednou možnosťou. Ak existuje akákoľvek možnosť vyriešiť problém bez použitia sily, môžem vás ubezpečiť, že Poľsko urobí všetko preto, aby zabránilo vojne. Poľsko úplne súhlasí s deklaráciou Európskej únie o Iraku, ktorá bola 17. februára prijatá v Bruseli. Je to presne to, čo sme vyjadrili v „liste ôsmich“, podpísanom premiérom Leszekom Millerom. Ten list mohli podpísať všetci európski lídri. Ako teda bude Poľsko reagovať na slová francúzskeho prezidenta? – Aby som to skrátil, navrhol by som držať sa Hyppokratovej prísahy, ktorú musia zložiť lekári – Primum non nocere – predovšetkým nikoho nepoškodiť. Preto by sme mali urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme nepoškodili transatlantický vzťah a solidaritu medzi Európou a Spojenými štátmi. Máme záujem o prehlbovanie spolupráce a integrácie medzi Európanmi navzájom a zároveň so Spojenými štátmi. Myslím, že vzájomné obviňovanie sa a útočný jazyk – očividne slúžiace na jasné definovanie vlastných názorov pre širokú verejnosť – by boli znakom nedostatku citlivosti v takých chúlostivých otázkach. Diplomat sa od propagandistu odlišuje tým, že berie zodpovednosť za svoje slová, načúva partnerovi a usiluje sa nájsť dohodu. Mám dojem, že nie každý zaujíma tento postoj. Nakoniec, dúfam, preváži, keď bude treba nájsť spoločné pozície. Niektoré európske krajiny sa ešte musia vzdať stereotypov a paternalistického postoja k bývalým štátom Varšavskej zmluvy. My Poliaci patríme do rodiny európskych štátov už od prvého momentu založenia nášho vlastného štátu pred tisíc rokmi. Dnes, keď Európa stojí pred historickou výzvou nájdenia spoločnej cesty, berúc do úvahy strategické záujmy i národné ambície, nie je možné akceptovať stereotyp chudobných príbuzných, ktorí by sa mali vedieť správať. Niektorí pozorovatelia tvrdia, že dnešná kríza v transatlantických vzťahoch je spôsobená rozdielnymi predstavami o vodcovstve… – To je pravda. Jednou z kľúčových otázok v transatlantických vzťahoch je otázka vodcovstva. Vo svojej prednáške na Univerzite národnej obrany vo Washingtone 13. januára 2003 povedal prezident Aleksander Kwaśniewski jednu dôležitú poznámku o tom, ako má byť, v našom chápaní, vodcovstvo vykonávané: „Treba jasne povedať, že ak má byť efektívne, musí byť kooperatívne a postavené na zákonoch prijateľných pre všetky strany. Ak to tak nie je, vodcovstvo môže byť vnímané ako hegemónia či dominancia. Aby sa tomu predišlo, treba hovoriť s ostatnými, počúvať ich a spoznať ich argumenty.“ Tento odkaz adresoval americkým lídrom, no aplikovateľný je aj pre európskych… Slová Jacquesa Chiraca obsahovali niektoré nie veľmi eufemistické varovania adresované kandidátskym krajinám, že ich postoj môže negatívne ovplyvniť podpis prístupových dohôd. Bol taký vývoj situácie skutočne možný? – Dúfam, že to nie sú slová, ktoré budú definovať postoj Francúzska voči Poľsku. Naše rozhodnutie stať sa členom Európskej únie je a aj v budúcnosti bude výhodné nielen pre nás, ale i pre úniu samotnú. Ak by terajší členovia únie neboli schopní vidieť svoje vlastné zisky a výhody plynúce z procesu rozšírenia, nerozhodli by sa preň. Je preto v záujme Poľska i Francúzska, aby rozširovanie pokračovalo ďalej. Ako viete, v politike nedefinujú štátnu pozíciu slová, ale činy. A to platí aj pre francúzsku politiku voči Poľsku a ďalším kandidátskym krajinám. V posledných rokoch, aj vďaka jasnému pozitívnemu postoju Nemecka a Francúzska voči európskemu projektu, sme začali veriť, že rozšírenie je vnímané ako historická príležitosť, z ktorej budú ťažiť tak noví členovia, ako aj tí starí – vrátane Francúzska. Kodanský summit potvrdil vôľu naplniť túto možnosť, ktorá sa vyskytne len raz za ľudský život, zjednotiť celú Európu pod jednou strechou. Francúzsko ašpiruje na pozíciu európskeho lídra a má na to právo. Jeho ambície sú odôvodnené z niekoľkých príčin: pre unikátny francúzsky prínos európskej kultúre a civilizácii, pre politickú a ekonomickú pozíciu Francúzska v Európe a pre samotnú pôvodnú francúzsku myšlienku európskej jednoty a integrity. Preto by sme sa mali na tieto snahy Francúzska pozerať pozorne a s porozumením. Podľa môjho názoru je prirodzené, že veľké mocnosti ako Francúzsko a Nemecko majú v Európe hrať trochu odlišnú úlohu. Preto sú považované za lokomotívu, ktorá dotiahne európsky vlak do budúcnosti. Úlohou projektanta je byť priateľský a ochotne spolupracovať so sprievodcami vo všetkých vozňoch a dohliadať na to, aby všetci súhlasili s trasou cesty. Rozhovor bol uverejnený v týždenníku Polish Voice
Preložil Martin Muránsky
