Smer si v krátkom čase už po druhýkrát zobral na mušku podpredsedu vlády pre integráciu Pála Csákyho. Tentoraz nezostane iba pri slovných hrách, ale spolu s poslancami Tkáčovej Ľudovej únie a KSS sa na júnovej schôdzi NR SR chystá podať návrh na jeho odvolanie. Od nástupu „vlády zmeny“ na čele s Mikulášom Dzurindom v roku 1998 sa Slovensko úporne usilovalo napraviť svoj pošramotený imidž. V tom čase sme ako jediná z kandidátskych krajín nespĺňali politické kritériá pre vstup do únie. Tento hendikep sa vláde v krátkom čase podarilo eliminovať a už na helsinskom summite únie v decembri 1999 sme sa zaradili vedľa svojich višegrádskych susedov. Zavŕšením integračného procesu bolo májové referendum o vstupe SR do EÚ. ,,S odretými ušami“, ale predsa, prišla väčšina Slovákov k urnám a povedala svoje ÁNO. Vláda si zjavne vydýchla. No po rituálnych tančekoch na tribúne prišla ľadová sprcha z Bruselu. Eurokomisár pre regionálnu politiku Luiz Riera nám oznámil, že Slovensko ako jediné z pristupujúcich krajín nie je dostatočne pripravené na čerpanie peňazí zo štrukturálnych a kohéznych fondov. To, čo veľmi ,,zákerne“ celý čas hovoril Robert Fico a jeho partia, nám dva týždne po referende oznamuje aj únia. Ten prvý to robil dosť prostoreko, tí druhí si diplomaticky počkali – na podstate veci to však nič nemení… Môžeme sa síce utešovať, že Poľsko a Lotyšsko dostalo varovanie vo viacerých oblastiach ako Slovensko, no to je len slabá náplasť na našu eurofondovú mizériu. Tak ako sme sa pred pár rokmi cítili nepríjemne, keď sme boli ostrakizovaní za to, že sme nespĺňali politické kritériá, tak teraz môžeme rovnakú horkosť pocítiť za to, že nebudeme vedieť čerpať peniaze z eurofondov. Jedno aj druhé má neblahé účinky na celkový rozvoj krajiny a pocítia to predovšetkým občania. Pokiaľ vinníka prvého hendikepu, Vladimíra Mečiara s jeho skorumpovanou klikou, sa podarilo prostredníctvom volieb v roku 1998 odstaviť od moci demokratickou cestou, demokraticky zvolení vinníci druhého hendikepu sedia vo svojich ministerských stoličkách. ,,To sú ale paradoxy!“ povedal by známy dramatik. Zhodou okolností sú to všetko zástupcovia Strany maďarskej koalície, ktorí obhospodarujú integračne dôležité rezorty – regionálny rozvoj a výstavbu, pôdohospodárstvo, životné prostredie a navyše ich zastrešuje podpredseda vlády pre integráciu. Na tomto mieste treba zdôrazniť, že za skutočnosťou, že všetci zmienení ministri pochádzajú z tábora SMK, netreba hľadať akési „maďarské sprisahanie“, hraničiace s paranojou, ako sa to na poslednej tlačovej konferencii usilovali novinárom vsugerovať Robert Fico a Dušan Čaplovič: ,,pre realizáciu (plánov maďarskej vlády pozn. red.) by bolo výhodné, aby sa členom Európskej únie stalo Slovensko čo najslabšie a najchudobnejšie. Napríklad preto, aby bolo čím viac slovenských rodín na južnom Slovensku, kde žijú Slováci, v sociálnej núdzi a ochotne by prijímali možnosť podľa nového návrhu zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách, dostať finančný príspevok, ak dajú svoje deti do maďarskej školy alebo na pripravovanú maďarskú univerzitu v Komárne. Musíme si teda oprávnene položiť otázku, či sú naozaj všetci ministri za Stranu maďarskej koalície takí neschopní, alebo či sa na ich slabých výkonoch nepodpisujú aj iné zámery“. Nič viac a nič menej – bohužiaľ ,,maďarskí“ ministri ( azda s výnimkou Lászlóa Miklósa) sú naozaj neschopní. Zrútil sa tak mýtus o profesionálne budovanej strane, ktorý sa v povedomí ľudí dlhé roky udržoval. Druhý mýtus o jej trasparentnosti a neskorumpovanosti zasa nabúral Pál Csáky. Minulý týždeň sa totiž v denníku SME objavila informácia, že niekoľko publikácií, ktoré financoval Úrad vlády spracovávalo grafické štúdio Clara Design Studium patriace manželke hovorcu Pála Csákyho. Publikácie vyšli pod hlavičkou: Úrad vlády – Kancelária podpredsedu vlády Pála Csákyho a týkali sa výlučne tých oblastí, ktoré vicepremiér priamo spravuje – agendy rómskej a európskej. Po takomto kikse by bolo iste transparentné, keby minister Csáky svojho hovorcu odvolal. Nestalo sa tak. Péter Miklósi si aj naďalej ,,hovorcuje“. Svoju neprofesionalitu Csáky prednedávnom demonštroval aj vystúpením pre britskú BBC. Z diskusie o rómskej problematike po niekoľkých otázkach z nepochopiteľných príčin odišiel uprostred ,,live“ vysielania. Nech by mu už bola akokoľvek rómska problematika nepríjemná a zložitá, je podpredsedom vlády, zodpovedným za túto agendu a odchod spred kamery počas vysielania je škandalózne faux pas predstaviteľa demokratickej krajiny. Dokonalejšiu antireklamu našej krajiny si ani nemožno predstaviť. Tieto prešľapy sa už netýkajú iba osoby samotného Csákyho či strany SMK, ale sú problémom celej koalície. V tejto situácii zatrúbi do útoku Robert Fico. Bez rozmýšľania, bez akejkoľvek taktickej prípravy vyrazí vpred proti dvojici Csáky a Mikloš. Akoby jeden nebol dostatočné sústo, najmä v situácii, keď sa pod ním kýva stolička, že z nej čoskoro aj sám spadne. Nie, Fico musí mať skalpy oboch rivalov, s jedným sa neuspokojí. O svojej pravde sa snaží presvedčiť aj ostatných „bojovníkov“ z opozície. Komunisti sú a priori ,,proti všem“, a tak sa radi pridajú. K aliancii sa pripojí aj Tkáč, ktorý disponuje jedenástimi dušami. No Mečiar s týmto trojspolkom nechce mať nič spoločné, lebo sa cíti urazený: ,,Pokiaľ sa rozhodol Robert Fico spojiť svoje aktivity s aktivitami neparlamentnej strany – Ľudovej únie, potom HZDS nepovažuje vzájomné rokovania o tejto otázke za účelné a postup Smeru považuje za prinajmenšom neobvyklý,“ odkáže mu prostredníctvom svojho hovorcu. Aj keď v slovenskej politike sme už často boli svedkami toho, že ,,reči sa hovoria a chlieb sa je“, zdá sa, že Fico sa púšťa do vopred prehratého boja, lebo disponuje iba 47 poslancami. Kedy bol svoje kroky vopred prerokoval s Mečiarom, mohol vláde vážne pohroziť. 72 poslancov hlasujúcich za odvolanie Csákyho by bolo ráznym buchnutím po stole, po ktorom by aj koalícia musela začať uvažovať, čo s neschopným podpredsedom na takom exponovanom mieste. Namiesto takéhoto varovného signálu bude 42 hlasov znamenať iba tradičné pošteklenie, na ktoré sú už ,,koaličníci“ zvyknutí. A Fico sa bude aj naďalej čudovať ,,čo ešte dnes (Csáky) robí v práci“.
