O dialógu, ktorý nebol

Zdá sa, že členstvo Slovenska v Severoatlantickej aliancii je hotová vec. Súčasne sa zdá, že v súvislosti s týmto krokom nikdy nebolo viac nedorozumení ako v poslednom čase. Skutočne, sudičky zvolili pre završovanie integrácie Slovenska do NATO veľmi nevhodný čas. Euro-atlantické vzťahy sú rozbité závažnými nezhodami okolo irackej krízy a je zjavné, že cesta naspäť je nemožná. Samo NATO premýšľa, ako ďalej – nuž ako v tom majú mať jasno obyvatelia Slovenska? Osobitne výrazný je pocit časti intelektuálov, vrátane veľkej časti ľavicových, že tu chýbala poriadna diskusia o vstupe do NATO. Využili svoje právo a tieto výhrady tlmočili počas petičnej akcie za referendum o vstupe do aliancie. Objektívne povedané, v tom, že tu hlboká diskusia o NATO nebola, majú pravdu. Existujú však prinajmenšom dva faktory, ktoré takejto diskusii bránili. Po prvé, pre tú časť verejnosti, ktorá svojimi postojmi Slovensko do NATO doviedla, aliancia nie je vojenskou ani proamerickou organizáciou. Alianciu vnímajú ako symbol sveta, do ktorého by malo Slovensko patriť. O pocitoch tohto druhu sa však diskutuje veľmi ťažko. Po druhé kritici NATO boli dlho reprezentovaní krajne nedôveryhodnými ľuďmi a názormi. Oponentúru voči členstvu Slovenska v NATO až do minulého roka predstavovali politici SNS a KSS. Ich stanoviská boli extrémne a veľakrát hlúpe. To nie je ktovieaký vklad do diskusie. Vystúpenie ľudí okolo petičnej akcie prišlo priveľmi neskoro. Už sme skoro v NATO a otázka znie, čo s tou absenciou diskusie teraz? Máme vlastne dve možnosti. Môžeme si celú argumentáciu za a proti členstvu v NATO prebrať ešte raz. Očistiť ju od nánosov politickej agitácie, zbaviť ju modrých a červených náterov. Uvidíme, čo pod tými nátermi zostane, a azda budeme bližšie podstate sporu, ktorý medzi zástancami a kritikmi členstva v NATO zostáva. Po druhé, môžeme sa pozrieť bližšie na to, v akom stave je aliancia dnes a pokúšať sa ovplyvňovať veci zvnútra. NATO budeme čochvíľa aj my všetci – bez ohľadu na skutočnosť, či sme s tým súhlasili, alebo nie. A keď už tam budeme, nech to stojí za to… Redakcia Slova prijala ponuku občianskeho združenia Fair Analyses na realizáciu spoločného projektu, ktorý by informačné vákuum o našom vstupe do NATO trochu vyplnil. Na základe grantu, ktorý Fair Analyses získalo z MZV SR, vám v tomto i dvoch nasledujúcich číslach Slova prinesieme podľa nás objektívne porovnanie rôznych názorov na tie isté otázky týkajúce sa NATO a našej integrácie do aliancie. V tomto čísle prinášame dva americké pohľady na súčasné euro-atlantické vzťahy, ktoré by čitateľovi mali priblížiť ich súčasný stav. Jeden z nich je pohľadom optimistu. Ronald Asmus je jedným z ľudí, ktorí boli na začiatku myšlienky rozširovania NATO po skončení studenej vojny, a za touto víziou NATO naďalej stojí. Druhý pohľad je pohľadom skeptika – Ralph Peters, bývalý dôstojník americkej armády, sa predstavuje ako zástanca rozvodu USA a Európy. Chceme okrem iného ilustrovať, že diskusia a hľadanie alternatív sú povolené a legitímne. Ak to platí v Spojených štátoch, môže to platiť aj na Slovensku.