Asymetrická hospodárska vojna

V USA vzrástli obavy z pirátstva. Federálne úrady varujú pred rizikom útokov teroristov napojených na al-Káidu na vzdušné a vodné cesty. Ekonomike by to mohlo spôsobiť značné škody. Nemalé straty však spôsobuje už samotná panika, ktorú tieto správy vyvolávajú. Úrad pre medzinárodnú námornú dopravu (IMB) so sídlom v Londýne varuje pred novou vlnou rastu pirátstva. Podľa jeho správy prepadli piráti od začiatku minulého roku 234 lodí. V porovnaní s predchádzajúcim rokom teda námorný zločin rástol o dve pätiny rýchlejšie. Zástupca riaditeľa IMB Jayant Abhyankar varuje: „Útoky zatiaľ nie sú také veľké, aby vážne ohrozili celosvetový obchod, no niektorým obchodným cestám na mori je lepšie sa vyhnúť.“ Najväčšmi sú zatiaľ ohrozené obchodné plavidlá, na ktorých sa kradnú najmä potraviny a spotrebná elektronika. V budúcnosti však podľa IMB možno za omnoho väčšie riziko pokladať únosy a krádeže celých lodí. Analýza, ktorú úrad vypracoval, totiž upozorňuje na rastúcu brutalitu korzárov. V poslednom čase pri prepadoch čoraz častejšie strieľajú. Odborová federácia pracovníkov v námornej doprave upozorňuje, že len počas minulého roka bolo pri útokoch zabitých šestnásť námorníkov a ďalších päťdesiatdva zranených. Sťažnosť námorných odborárov kvôli bezpečnosti adresovaná IMB upozorňuje aj na zaznamenané prípady, keď piráti po prepade hodili mnoho členov posádky do vody bez akýchkoľvek záchranných prostriedkov. Častým javom sa stáva i únos celých lodí s posádkou. Za prepustenie potom piráti požadujú výkupné. Nechránená slabina ekonomiky Správy vyvolali odozvu najmä v USA. Federálne úrady zaradili námorné pirátstvo medzi hlavné hrozby pre ekonomickú bezpečnosť. Federálny úrad pre námornú dopravu (FBMT) vyzval vládu Georgea Busha, aby prijala účinné bezpečnostné opatrenia, ktoré by pomohli chrániť záujmy amerických firiem na svetových moriach. Vo výzve cituje minuloročnú analýzu CIA, podľa ktorej by sa islamskí extrémisti a ďalšie teroristické skupiny s väzbami na al-Káidu mohli pokúsiť napadnúť slabé miesta na mapách námornej dopravy. Podľa výročnej správy Hospodárskej a sociálnej rady OSN o svetovej ekonomike sa po mori prepravuje viac ako 90 percent tovarov vo svetovom obchode. Je to totiž ešte vždy najlacnejší spôsob. V porovnaní s rýchlejšou leteckou dopravou sú jej ceny rádovo desaťkrát nižšie. Pomernou nevýhodou je však práve nižšia bezpečnosť. Prísne bezpečnostné opatrenia prijaté po 11. septembri riziko únosu lietadla značne znížili. Naproti tomu na mori existuje veľa spôsobov, ako prepadnúť obchodnú loď. Počas 20. storočia sa väčšina členských krajín OSN usilovala bojovať proti pirátom. Po druhej svetovej vojne sa vďaka lepšej spolupráci krajín, ktoré podpísali dohodu o boji proti námornému pirátstvu, podarilo tento druh zločinu výrazne potlačiť. Teraz však ich aktivita opäť rastie. Rast námorného zločinu sa dáva do súvislosti aj s pohŕdaním pravidlami medzinárodného práva, ktoré od útoku na Juhosláviu v roku 1999 až po tohtoročnú vojnu proti Iraku prejavujú najmä USA a ich spojenci. Na riziko upozornila nakoniec aj komisia OSN pre medzinárodné právo, podľa ktorej medzinárodný obchod – najmä z a do USA – predstavuje pre teroristov lákavý cieľ odvety za Afganistan a Irak. Návrat korzárskych vojen? Medzi diplomatmi sa v tejto súvislosti hovorí aj o nepísaných korzárskych licenciách. Už od stredoveku predstavovalo pirátstvo účinný spôsob hospodárskej vojny, ktorá zasahovala protivníka na citlivom mieste. V tom období dokonca mnoho európskych krajín oficiálne najímalo námorných zločincov na útoky na obchodné lode nepriateľa. Panovníci im potom dávali takzvaný korzársky glejt – oficiálne poverenie na prepadávanie obchodných lodí protivníka s cieľom ich zničenia či ukoristenia. Korzársky glejt tak bol určitou zmluvou medzi štátom a zločincom. Za právne záruky a podiel na koristi uznaný panovníkom sa piráti zapojili na vlastné náklady do vojnových operácií proti hospodárskym záujmom znepriateleného štátu. Dnes používanie korzárskych jednotiek vo vojne zakazuje zmluva o boji proti námornému pirátstvu. Mnohí diplomati sa však obávajú, či sa krajina ako Indonézia cíti ešte vždy zmluvou viazaná. Alebo či k nej nepristupuje s rovnakým pohŕdaním ako USA k Charte OSN zakazujúcej útočnú vojnu. Nie je zrejme náhoda, že väčšina útokov sa tohto roku odohrala práve pri pobreží najväčšej moslimskej krajiny – Indonézie – a v okolí Bangladéša, Indie, Somálska a Nigérie. Teda pri krajinách s dlhou korzárskou tradíciou, ktorých prevažne chudobné obyvateľstvo neoplýva láskou k Američanom. CIA dokonca analyzuje, či sa vlády týchto krajín, ktoré mali s Washingtonom veľa rozporov už pred vojnou v Iraku, nerozhodli pirátov do určitej miery tolerovať. Teroristický cieľ Americké úrady neberú varovanie IMB na ľahkú váhu. Biely dom oznámil, že vážne zvažuje vyslanie svojich vojenských plavidiel do oblastí, ktoré IMB označila za pirátske. Podľa analýzy CIA by totiž útok na frekventovaných miestach námornej dopravy mohol spôsobiť ťažký šok americkej a svetovej ekonomike. Analýza pritom poukazuje na dôsledky štrajku, ktorým sa americkí robotníci v prístavoch usilovali dosiahnuť zvýšenie platov. Podľa výpočtov spôsobila v čase vrcholiacich príprav na kampaň v Iraku americkej ekonomike straty vo výške asi jedného percenta HDP. Niekoľko týždňov sa v prístavoch hromadil náklad, čo pre mnohé podniky znamenalo zásobovacie ťažkosti. Svoju úlohu zohral i fakt, že v globalizovanej ekonomike využíva čoraz viac veľkých firiem subdodávky výrobkov z krajín s lacnou pracovnou silou. Protesty však spôsobili škody aj exportu. Na riziká teroristických útokov na frekventované úzke miesta námorného obchodu upozorňujú i experti Hospodárskej a sociálnej rady OSN. Za najohrozenejšie body sa považujú Suezský prieplav, kanál La Manche a Melacký prieliv. Týmito miestami prúdi viac ako polovica tovarov v svetovom obchode. A to vrátane viac ako 70 percent dodávok ropy, ktorá je pre vyspelé ekonomiky nenahraditeľná. Bombový teroristický útok na lode by mohol tieto miesta „upchať“. Spomalenie či zastavenie námornej dopravy, ktoré by nasledovali, by spôsobili svetovej ekonomike značný šok. Ako odstrašujúci príklad môže slúži zablokovanie Suezského prieplavu počas suezskej vojny. Americké tajné služby v tejto súvislosti varujú, že takýmto útokom by teroristické organizácie mohli prejsť od zastrašovania k otvorenej hospodárskej vojne, ktorá by spôsobila americkej ekonomike omnoho väčšie straty než 11. september. Najhoršia je smrť vydesením V prospech bin Ládina a jeho spojencov pritom hrá už samotná panika, ktorú podobné oficiálne správy vyvolávajú. Jedným z dôsledkov je zvyšovanie poistného pre námornú dopravu, čo samo osebe ukrajuje nemalý diel z ekonomickej aktivity. Ekonomickí experti upozorňujú, že bezpečnosť rozhodne netreba podceňovať. Opatrenia by však mali byť podnikané rýchlo a priebežne. A najmä s čo najmenším krikom. V opačnom prípade vzniká panika, ktorá sa odráža na burzách. Vysoko negatívne sa na svetovej ekonomike podpisujú aj poplašné správy o hrozbe nových teroristických útokov na civilné lietadlá, pred ktorými varoval Biely dom. Vyhlásené stavy ohrozenia totiž naďalej podlamujú svetovú turistiku. Len v minulom roku predstavovali podľa Svetovej rady turistiky (WTTC) tržby z turizmu 4,5 bilióna dolárov. Podľa odhadov WTTC by sa tohtoročné príjmy mohli, po predchádzajúcich prepadoch spôsobených obavami z terorizmu, zvýšiť opäť o takmer 3 percentá. Pre mnoho krajín predstavuje cestovný ruch hlavný zdroj príjmov. WTTC preto varuje pred neuváženým strašením, ktoré by v konečnom dôsledku mohlo poškodiť ekonomiky krajín závislých od turistiky. To by zasa mohlo spôsobiť radikalizáciu obyvateľstva a, paradoxne, zvýšiť hrozbu terorizmu. Možno už nie je ďaleko čas, keď bin Ládin ani nebude musieť vykonať nijaký útok, aby spôsobil hospodárske škody. Stačí, ak vypustí správu o jeho príprave. Šírenie strachu nakoniec vždy patrilo do základnej taktickej výbavy terorizmu.