Zvyky a tradície moslimov

Náboženský rok Moslimský rok je založený na mesačnom cykle a má 354 dní. Preto sa každoročne posunie o jedenásť až dvanásť dní vo vzťahu ku kresťanskému kalendáru. Delí sa na dvanásť lunárnych mesiacov po dvadsaťdeväť alebo tridsať dní. Rok sa začína mesiacom muharramom a pokračuje ďalšími – safar, rabí al – awal, rabí as-saní, džumádá al-awal, džumádá al-sání, radžab, šabán, ramadán, šawál, zul – kada a končí sa mesiacom zul – hidždža. Niektoré mená mesiacov sa vzťahujú na ročné obdobia. Pred pôsobením proroka Mohameda mali Arabi lunisolárny kalendár, keď mesiace mali striedavo 29 a 30 dní. Čas od času mal rok aj priestupný mesiac. Korán ho však zakázal, a to v deviatej súre nazývanej Lítostmá. Keďže je moslimský kalendár prísne lunárny, nedrží krok s astronomickým tropickým rokom a predbieha sa zhruba o jeden rok za 33 našich rokov. V cykle moslimských rokov je devätnásť rokov obyčajných s 354 dňami a jedenásť rokov priestupných s 355 dňami. Tak sa 360 obehov Mesiaca okolo Zeme teda rovná 10 631 dňom, v skutočnosti trvajú 10 631,015 dňa. Deň sa začína hneď po západe slnka a nie o polnoci. Po Mohamedovej smrti kalif Omar, ktorý dobyl Egypt, Palestínu, Sýriu a Perziu, založil novú éru vychádzajúcu z koránu. Začína sa vo chvíli, keď sa po prvýkrát objavil Mesiac po Prorokovom úteku z Mekky do Mediny, čo sa stalo 16. júla 622 nášho letopočtu a tým dňom bol piatok. Odvtedy je tento deň pre moslimov posvätným a islamský letopočet, tzv. hidžra sa začína práve týmto dňom. Moslimské sviatky Moslimovia, rovnako ako prívrženci iných náboženstiev, slávia sviatky, ktoré ich orientujú v prospech zbožnosti. Dva hlavné sviatky, ktoré musia moslimovia dodržiavať, pretože im to uložil ako povinnosť priamo Prorok, sú íd al-fitr (dni prerušujúce pôstny mesiac ramadán, 1. deň šawwálu) a íd al-adhá (veľké pútnické dni, 10. deň zul – hidždža). Ramadán (mesiac pôstu, deviaty mesiac) je taktiež povinný. Dodržiavanie ďalších sviatkov – Lajlat al-kadr (Noc úradku, 27. deň ramadánu), Maulid (narodeniny proroka, 12. rabí al-awal) a Lajlat al-mi rádž (noc vystúpenia na nebesá, 27. radžabu) je dobrovoľné. Posledný piatok v mesiaci ramadán, keď moslimovia považujú za veľmi dôležité ísť do mešity a rozlúčiť sa s pôstnym mesiacom, noc nevinnosti – lajlat al-baráa (perzsky šabe barát), 15. ša´bánu, keď Boh údajne každý rok zaznamenáva všetky činy ľudí, ktorý slávia najmä indickí moslimovia, a ášúrá, 10. muharramu, keď si moslimovia pripomínajú že Noe opustil archu, Mojžiš zachránil Izraelitov pred faraónom a šiitský mučeník Husajn padol pri Karbalá. Pre šiitských moslimov je to najdôležitejší sviatok v roku.