Tvrdá lekcia SARS

Šestnásty november 2002 bol pre mnohých celkom bežný a normálny deň. Pre nič netušiacich lekárov a zdravotný personál Ďalekého východu však znamenal príchod zaťažkávacej skúšky, ktorá mala na niekoľko mesiacov ochromiť cestovný ruch a hlboko vštepiť globálnu neistotu a obavy. Scenár, aký sme dovtedy poznali len z filmov, sa pre mnohé krajiny a mestá stal drsnou realitou. Trvalo celé tri mesiace, kým sa informácia o netypickom zápale pľúc dostala pred brány Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Prvá oficiálna správa z 11. februára hovorila o 305 prípadoch a 5 úmrtiach. Približne 30 percent tvoril zdravotnícky personál. Rozhodujúci čas pre osudové, takmer globálne rozšírenie zákerného ochorenia však naďalej ubiehal. Experti WHO museli čakať ďalší mesiac a pol, aby nakoniec 2. apríla získali povolenie navštíviť zasiahnutú provinciu. To si však už vírus razil cestu svetom a jeho vyčíňanie naberalo hrôzostrašnú podobu. Tvrdý oriešok SARS sa stal ukážkovým prípadom, akú globálnu spúšť môže spôsobiť úplne nové infekčné ochorenie. Zatiaľ čo lekári a zdravotné úrady z plných síl zápasili s novým protivníkom, ekonómovia už počítali hospodárske straty, sprvu vyčíslené na 30 miliárd amerických dolárov, a to len na Ďalekom východe. „Celosvetová zdravotná hrozba“, ako WHO SARS nazvala, si vynútila takéto označenie z viacerých dôvodov. Proti vírusu neexistovala nijaká vakcína ani účinný liek, čo prinútilo zdravotné úrady, aby sa uchýlili k prvotným metódam empirickej mikrobiológie: izolácii a karanténe. Proti nim stála inkubačná doba odhadnutá až na desať dní, ktorá vírusu umožňovala nepozorovaný prenos medzi akýmikoľvek dvoma mestami na svete. Keď sa k tomu pridružila vysoká úmrtnosť (v priemere 15 percent, u osôb nad 65 rokov prevyšovala 50 percent), nevítané prekvapenie v podobe „celosvetovej hrozby“ bolo na svete. S výnimkou AIDS disponujú ďalšie nové ochorenia, ktoré sa za posledné dve desaťročia vynorili alebo usadili v konkrétnych geografických oblastiach, vlastnosťami, ktoré im neumožňujú prepuknúť do celosvetovej hrozby. Mnohé (vtáčia chrípka, vírus Hendra alebo Hanta) sa nedokážu efektívne prenášať. Ďalšie ako variantná Creutzfeld-Jakobova choroba alebo Escherichia coli 0157 závisia od stravy ako prostriedku prenosu. Naopak choroby ako západonílska horúčka potrebujú pre svoj prenos iný organizmus. Ebola alebo marburg sa vyskytujú iba v ohraničených regiónoch. A hoci sa vyčíňanie eboly spájalo až s 53-percentnou úmrtnosťou v Ugande a 88-percentnou úmrtnosťou v Kongu, na jej prenos je nevyhnutný blízky kontakt s infikovanou krvou alebo telesnými tekutinami. Okrem toho sú pacienti postihnutí ebolou očividne veľmi chorí, pričom im ich stav nedovoľuje, aby cestovali. Odkiaľ sa vírus vzal Šestnásteho apríla, teda presne mesiac od jej vybudovania, laboratórna sieť WHO oznamuje, že identifikovala pôvodcu vážneho akútneho zápalu pľúc. Choroboplodným zárodkom je úplne nový koronavírus, ktorý sa odlišuje od všetkých dovtedy známych členov svojej rodiny napádajúcich človeka i zvieratá. Nové však pre WHO nie je miesto, kde sa vírus po prvý raz objavil a pravdepodobne aj vznikol. Už celé storočia je čínska provincia Guangdong známa najvyššou koncentráciou ľudí, prasiat a hydiny žijúcich v tesnej blízkosti. Podľa predstavy odborníkov môžu byť práve prasatá spolunakazené ľudskými i vtáčími vírusmi. Je len otázkou času, kedy bude nasledovať osudná génová „preskočka“, pri ktorej sa vysoká úmrtnosť vírusových kmeňov prítomných v hydine skombinuje s ľahkou prenosnosťou typickou pre ľudské kmene. Výsledkom mutácie bude úplne nový vírus s úplne novými vlastnosťami. Uvedený scenár sa odohral už niekoľkokrát, tragické následky jeho repríz sú smutne známe. Ázijská chrípka z rokov 1957 – 1958, hongkonská z rokov 1968 – 1969 a prasačia z roku 1977, ktoré majú korene práve v južnej Číne, usmrtili viac než jeden a pol milióna ľudí. SARS im bude v histórii kolegom. V provincii Guangdong už roky dopadá vlna kritiky na spôsob hospodárenia so zvieratami. Hydina je často držaná v klietkach priamo nad ošípanými, ich výkaly pritom nezriedka dopadajú prasatám rovno do válova. Podľa časopisu Time nie je teda nijakým prekvapením, že sa práve juhočínska provincia stala odrazovým mostíkom aj pre smrteľný SARS. O prepojení nového vírusu na chovateľské praktiky vypovedajú aj zistenia čínskych úradov. Prvými obeťami smrtiacej choroby boli totiž pouličný predajcovia hydiny a kuchári, ktorí boli v blízkom kontakte s kurčatami, kačicami a ďalšími vtákmi. Vedci identifikovali SARS ako koronavírus. Ide o čeľaď dobre známu hydinárskemu priemyslu. Koronavírusy sa tiež vyskytujú u dobytka stresovaného transportom, u ktorého vyvolávajú tzv. prepravnú horúčku. Dobytok nakoniec na ochorenie umiera. Koronavírusy sú vlastné aj prasatám. V niektorých krajinách sa v súčasnosti práve na prasačích farmách šíri nákazlivá forma zápalu pľúc, ktorého pôvodca sa podobá vírusom spôsobujúcim akútny syndróm. Predbežné práce však predsa len naznačujú, že SARS má bližšie k vírusom, ktoré sú zodpovedné za pľúcne infekcie u kurčiat. Chronológia ochorenia alebo ako sa SARS šíril svetom 16. november 2002 V meste Fošan, v provincii Guangdong, sa objavuje prvý prípad atypického zápalu pľúc. 10. február 2003 Kancelária WHO v Pekingu dostáva e-mail opisujúci „zvláštne nákazlivé ochorenie“, ktoré „už v priebehu jedného týždňa usmrtilo v provincii Guangdong vyše sto ľudí“. Správa sa tiež zmieňuje o „panike“, v dôsledku ktorej sa zmenšujú zásoby liekov v lekárňach, o ktorých ľudia predpokladajú, že ich pred zákerným ochorením ochránia. 11. február Svetovej zdravotníckej organizácii je doručená správa o prepuknutí akútneho respiračného syndrómu v provincii Guangdong s 305 prípadmi a 5 obeťami na životoch. 14. február Čínske ministerstvo zdravotníctva informuje WHO o klinickej podobnosti nového ochorenia s netypickým zápalom pľúc. V správe sa tiež uvádza, že šírenie ochorenia sa už dostáva pod kontrolu. 21. február Do Hongkongu prichádza lekár z provincie Guangdong. Ubytuje sa na deviatom poschodí hotela Metropola a hoci sa u neho už pred piatimi dňami objavili symptómy zápalu dýchacích ciest, stále sa cíti dosť v poriadku, aby mohol so svojím 53-ročným švagrom nakupovať. Lekár infikuje prinajmenšom dvanásť ďalších hostí a návštevníkov deviateho poschodia hotela Metropola. 22. február Lekára z provincie Guangdong prijímajú na jednotku intenzívnej starostlivosti so zlyhaním pľúc. Varuje lekárov, že sa pravdepodobne nakazil „veľmi virulentnou chorobou“. 26. február V nemocnici v Hanoji prijímajú 48-ročného čínsko-amerického obchodníka, u ktorého sa pred troma dňami objavili symptómy zápalu dýchacích ciest. Nedávno bol v Hongkongu, kde na 9. poschodí hotela Metropola navštívil známeho. 28. február Doktora Carla Urbaniho z WHO, pôsobiaceho vo Vietname, znepokojí niekoľko prípadov netypického zápalu pľúc v hanojskej nemocnici, z ktorej ho požiadali o pomoc. O situácii upovedomí regionálnu kanceláriu WHO pre Západný Pacifik. V hlavnom štábe WHO vyhlasujú zvýšený stav pohotovosti. 1. marec Dvadsaťšesťročnú bývalú letušku prijímajú do nemocnice v Singapure s respiračnými symptómami. Je to len niekoľko dní, čo bola na deviatom poschodí hotela Metropola v Hongkongu na návšteve. 5. marec Čínsko-amerického obchodníka v kritickom stave letecky prepravujú do hongkonskej nemocnice Princa z Walesu. Sedem zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa o neho starali, ochorelo. Doktor Carlo Urbani naďalej lieči pacientov v nemocnici v Hanoji. Kanadská turistka, ktorá 23. februára navštívila deviate poschodie hotela Metropola, umiera v Toronte. Päť členov jej rodiny sa infikovalo a prijali ich do nemocnice. 7. marec Zdravotnícki pracovníci v nemocnici Princa z Walesu v Hongkongu sa začínajú sťažovať na infekcie dýchacích ciest, ktoré postupujú až na zápal pľúc. 8. marec Štrnásť zdravotníkov z hanojskej nemocnice trpí na respiračný syndróm. Do Hanoja prichádza tím WHO, aby poskytol pomoc. 12. marec Po stúpajúcom počte prípadov v nemocniciach v Hanoji a Hongkongu vyhlasuje WHO globálnu pohotovosť. 14. marec Ministerstvo zdravotníctva v Singapure hlási tri prípady netypického zápalu pľúc, vrátane bývalej letušky. Pátraním sa dokáže, že v Singapure infikovala ďalších viac ako sto osôb. V Kanade pred netypickým zápalom pľúc varujú zdravotnícky personál. Ochorenie postihlo štyri osoby a vyžiadalo si dve obete. 15. marec O druhej hodine ráno SEČ informuje singapurská vláda WHO o príznakoch netypického zápalu pľúc u lekára, ktorý nedávno liečil pacientov v Singapure. Lekár odcestoval do USA na lekársku konferenciu a po skončení programu si kúpil spiatočný lístok do Singapuru. Pred odletom sa však v telefonáte zmienil kolegovi v Singapure, že sa u neho prejavili symptómy podobné tým, aké mali jeho pacienti v Singapure. WHO identifikuje let a lekára aj s dvoma rodinnými príslušníkmi je na medzipristátí vo Frankfurte okamžite izolovaný a prevzatý do nemocničnej starostlivosti. V dôsledku tejto pohotovej akcie sa v Nemecku nevyskytli ďalšie prípady SARS. WHO vyhlasuje SARS za celosvetovú zdravotnú hrozbu. V dôsledku nárastu dôkazov o šírení SARS leteckou prepravou vydáva WHO rady pre cestovanie. 16. marec Z celého sveta je hlásených viac ako 150 nových pravdepodobných prípadov SARS. 17. marec Čína posiela WHO správu, v ktorej oznamuje, že epidémia v provincii Guangdong ustupuje. 20. marec Počet prípadov stúpa na 306, u desiatich osôb bolo ochorenie smrteľné. 26. marec Čína oznamuje, že od 16. novembra do 28. februára sa nakazilo v provincii Guangdong 792 osôb, 31 ľudí ochoreniu podľahlo. S novými údajmi z Číny sa počet prípadov vyšplhal na 1323 a počet mŕtvych na 49. 28. marec Médiá hovoria o SARS ako o väčšej hrozbe, než akú pre svet predstavuje vojna v Iraku. 29. marec V Thajsku umiera Dr. Carlo Urbani. Nemenej dramatická bola situácia aj počas nasledujúcich dvoch mesiacov. Konečne 2. apríla poskytuje čínska vláda predstaviteľom WHO povolenie „okamžite“ navštíviť provinciu Guangdong. Celkový počet prípadov prekračuje hranicu dvoch tisíc. V tento deň vydáva WHO odporúčanie, aby osoby, ktoré plánujú navštíviť Hongkong a provinciu Guangdong, svoju cestu až na najnevyhnutnejšie prípady odložili. Počas päťdesiatpäťročnej histórie WHO ide o najprísnejšie odporúčanie, aké WHO vôbec vydala. Podobné odporúčanie je 23. apríla vydané aj vzhľadom na Peking a Toronto, 9. mája je rozšírené o ďalšie mestá v Číne a Taipei na Taiwane. Medzitým sa objavuje séria investigatívnych článkov, podľa ktorých Čína zámerne zatajuje skutočný počet nakazených osôb hospitalizovaných v pekinských vojenských nemocniciach. V polovici apríla dostáva tím externých zdravotníkov povolenie navštíviť vojenské nemocnice. Nesmú však zverejniť akékoľvek zistenia. Keď tím lekárov WHO v Pekingu vysloví svoje znepokojenia o neadekvátnom hlásení prípadov SARS, najvyšší politickí predstavitelia Číny odporučia úradníkom, aby nezastierali skutočný počet infikovaných. Deň nato, 20. apríla, Čína priznala ďalších 339 pôvodne zatajených prípadov, čím sa celkový počet chorých v tejto republike priblíži k dvom tisíckam. Následne starostovi Pekingu a ministrovi zdravotníctva odňali členstvo v Komunistickej strane. Počet prípadov naďalej stúpa. Dvadsiateho ôsmeho apríla celkový počet chorých dosahuje hranicu päťtisíc. Dva dni nato má Čína s 3460 prípadmi z celosvetového počtu 5663 viac chorých ako zvyšok sveta. Druhého mája je už hlásených šesťtisíc chorých, o šesť dní na to je to už sedemtisíc. Celková bilancia Po dramatickom vyvrcholení začiatkom mája sa začala situácia okolo šírenia akútneho respiračného syndrómu upokojovať. Mestá i štáty boli postupne vynímané zo zoznamu neodporúčaných destinácií, prijímanie nových pacientov si vymenilo úlohy s prepúšťaním vyliečených osôb. Začiatkom júna z Číny hlásili ani nie dva nové pravdepodobné prípady týždenne. Nadchádzal čas pre dlho očakávané vydýchnutie. Sedemnásteho augusta sa želané stalo skutočnosťou. Z pekinskej nemocnice prepustili posledné dve hospitalizované osoby a WHO mohla začať počítať všetky vrásky, ktoré jej SARS vyryl. Za deväť mesiacov svojho vyčíňania sa syndróm rozšíril do 32 krajín, pričom dal svoju silu pocítiť viac ako osemtisíc ľuďom, viac ako osemsto z nich stál život.