Nepokojný Afganistan

Pokiaľ si rozanalyzujeme západné informačné zdroje za obdobie od začiatku „irackej“ vojny, je celkom jasné, že o nijakom pozitívnom vyriešení situácie v Afganistane nemôže byť ani reči. Na základe tejto analýzy môžeme hovoriť o aktivizácii protivládnych síl, ktorá sa odzrkadlila na diverzných akciách namierených proti súčasnému režimu a príslušníkom ozbrojených síl USA. Po začiatku irackej vojny sa v západných médiách objavili tvrdenia o tom, že vedenie hnutia Taliban sa rozhodlo rozšíriť front boja proti USA a ich spojencom na území Afganistanu, koncentrujúc sa na raketové a partizánske útoky. Príkladom môže byť 31. marec, keď jedna z rakiet padla na štáb medzinárodných mierových síl. Neustále útoky Podľa vyhlásenia predstaviteľa amerického velenia z 3. apríla zahynulo v dôsledku bojov, ktoré sa odohrali blízko mesta Spin Boldak a v oblasti neďaleko od hranice s Pakistanom, niekoľko amerických a afganských príslušníkov ozbrojených síl, desiatky boli ranené. Začiatkom apríla dostal Taliban pod svoju kontrolu dve okresné centrá v provincii Zabul na juhovýchode krajiny (Šinkaj a Naubachar). Koncom minulého týždňa však americká armáda vraj nad nimi opäť získala kontrolu. Podľa vyhlásení médií bojové akcie Talibanu proti vládnym vojskám a silám koalície pokračovali aj v provincii Uruzgan (stredný Afganistan), keď zahynul pomocník prezidenta Karzaja – Ghulam Džejlani. Talibovia taktiež zintenzívnili svoje útoky na hliadky síl koalície v provinciách Helmand, Kandahár, Nangarhar, Paktija a Paktika. Siedmeho apríla prívrženci hnutia Taliban vypustili rakety na americké vojenské základne v mestách Gardez a Šachin (provincia Paktija). V provincii Helmand, na západ od Kandaháru, boli zabití dvaja Američania. Treba povedať, že americkí príslušníci medzinárodného mierového kontingentu majú permanentne straty. Napríklad, 13. apríla v dôsledku výbuchu granátu zahynuli dvaja Američania a dvaja boli ranení. Počas ostreľovania vojenskej základne USA bol 22. apríla zranený jeden príslušník námornej pechoty a 26. apríla počas boja s protalibanskými stúpencami zahynuli ešte dvaja Američania. Dvadsiateho siedmeho apríla zahynulo desať amerických a dvanásť afganských vojakov na východe Afganistanu pri výbuchu nákladného vozidla na protitankovej míne. Incident sa stal v provincii Paktika, kde prebiehala operácia likvidácie skupín al-Káidy a Talibanu. V strede apríla sa oddiely mladej afganskej armády neraz stávali terčom útokov na juhu a juhovýchode krajiny, čoho dôsledkom bolo ďalších 24 mŕtvych a ranených. Skoro ráno 23. apríla zaútočilo asi dvesto talibanských bojovníkov na pozície vládnych vojsk v dedine Dechčopan (provincia Zabul). Prestrelka trvala okolo troch hodín. Problémy nespôsobuje len Taliban Okrem bojových akcií medzi silami antitalibanskej koalície a afganskej armády z jednej strany a oddielmi hnutia Taliban a organizácie al-Káida z druhej strany, sa na území Afganistanu dajú pozorovať aj iné dôležité javy. Napríklad, výsledkom medzietnických ozbrojených potýčok tadžických a uzbeckých poľných veliteľov 8. apríla boli štyria mŕtvi a vyše desať zranených. Podľa vyhlásenia afganského ministra vnútra oddiely pakistanskej pohraničnej polície prenikli v noci na 17. apríla na územie Afganistanu v oblasti Gulam-Chan až do hĺbky piatich kilometrov. Po uskutočnení protiútoku zo strany afganských pohraničníkov, museli Pakistanci ustúpiť späť na svoje územie. Bezpečnostné zložky v Kábule dokázali v druhej dekáde apríla predísť niekoľkým teroristickým akciám. Osemnásteho apríla sa im podarilo objaviť a neutralizovať dve rakety, ktoré boli nasmerované na husto obývanú časť hlavného mesta – Timániu. O deň nato sa v štvrti Puli-Čarchy našli ďalšie dve rakety. Podľa správ saudských novín Al-Chajat, v máji pakistanské bezpečnostné zložky zabránili dovozu stodvadsiatich rakiet typu „zem-vzduch“ do Afganistanu. Štvrtého mája vo východnej provincii Vardak, 75 km na juh od Kábulu, napadli neznámi útočníci skupinu špecialistov OSN, ktorí uskutočňovali odmínovanie afganského územia. Zahynul vodič vozidla, ktoré patrilo oddeleniu pre rozvoj Afganistanu, dvaja ľudia boli ranení. Zodpovednosť za incident padá na hnutie Taliban. Snahy prebrať moc Talibovia, ktorí v poslednom čase dokázali odhadnúť nespokojnosť obyvateľstva s Američanmi, sa zjavne nechcú vzdať svojich cieľov. Zdroje na to majú: ešte koncom apríla objavila námorná pechota USA blízko administratívneho centra afganskej provincie Farhjáb mesta Majman 204 ton výbušnín, urkytých v jaskyniach. O niečo neskôr v provincii Bamjan našli až štyristo rakiet typu „zem – zem“ a stovky kusov mínometnej munície. Útoky Talibov sa vystupňovali v auguste. Len za týždeň (od 13. do 20. augusta) zahynulo v ich dôsledku vyše deväťdesiat ľudí. Korunu všetkému však nasadila informácia, že Talibovia obsadili časť Afganistanu. Nestalo sa to v nejakom roku 1994, keď Taliban začal pochod na Kábul, ale 20. augusta 2003. Afganistan je až doteraz informačne izolovaný a o väčšine udalostí sa dozvedáme s oneskorením alebo sa nedozvieme vôbec. Nedávno vysvitlo, že oddiely hnutia Taliban, „porazeného a zničeného“ americkými bombami a Severnou alianciou, v počte niekoľko stoviek mužov, obsadili časť centrálnej afganskej provincie Uruzgan (juhozápadne od Kábulu). Neskončilo sa to len obsadením. Územie kontrolovali, nad administratívnym centrom vztýčili svoju bielu zástavu. Prvý pokus afganskej vlády o vytlačenie oddielov Talibanu sa skončil neúspešne. Americkým jednotkám sa to podarilo až koncom minulého týždňa. Skryté problémy Dalo sa predvídať, že sa v Uruzgane alebo v provincii Kandahár niečo stane. Veľké teroristické útoky v Kábule a niektorých iných veľkých mestách zatienili dianie v týchto odľahlých provinciách. „Neznámi“ útočníci (Taliban) tam pravidelne zabíjali raz jedného vojaka novej afganskej armády, raz celý oddiel. Každý deň boli prepadávané administratívne budovy v malých mestách v Uruzgane a v blízkosti pakistanskej hranice. Pozornosť to nepriťahovalo azda kvôli tomu, že tam neumierali Američania alebo iní cudzinci (v Afganistane je okolo 12,5 tisíc vojakov medzinárodného vojenského kontingentu, nachádzajú sa však najmä v mestách ako Kábul, Kandahár, Bagram a Džalalabád). Američania sa už dávno sústredili na jednorazové operácie a z dobre chránených základní prakticky nevychádzajú. Len za týždeň, ktorý predchádzal udalostiam v Hase, zahynulo v bojoch proti Talibanu v okrese mesta Spin Boldak (známeho protalibanskými náladami) skoro šesťdesiat príslušníkov afganskej armády. Druhým faktom, ktorý poukazuje na oživenie aktivít Talibanu v Afganistane, je zvýšenie počtu aktívne fungujúcich partizánskych oddielov. Posledný príklad uviedli kábulské noviny Anis. V provincii Logar, banda, pozostávajúca z niekoľkých desiatok príslušníkov Talibanu, vtrhla do veľkej dediny a obkľúčila budovu školy, kde boli vojaci verní režimu Hamída Karzaja. Po tom, ako zastrelili desať vojakov, podpálili budovu školy a odišli. Hovoriť o krajne napätej a pre súčasnú afganskú vládu nezvládnuteľnej situácii má preto svoj zmysel. Veď operácie v Hase, Logare a Spin Boldaku sa stali najkrvavejšími od pádu režimu Talibanu koncom roka 2001.