Dejiny sa neskončili rokom 1989. Prebiehajú v nových podmienkach. Nadobudli nové frekvencie, obrysy, dimenzie. Majú nových nositeľov. Ľudské substancie opätovne akcelerujú v rozličných nanovo kreovaných formáciách. Politické revolúcie, odmietnutie utláčateľských foriem moci, etablovanie demokracie, prechod do 21. storočia, dráma 11. septembra – to sú faktory, ktoré dobe včlenili nový ráz. Ľudstvo vstúpilo na cestu návratu k hodnotám. K svojej prirodzenosti. Človek sa začal oslobodzovať. Filmové umenie je osobitou reflexiou dejín. Umeleckým zobrazením doby. Našich pohnutých čias. Stvárňuje najrozmanitejšie deje, príbehy o človeku, ľudských societách. V riečišti nových spoločenských realít – pohybov, konfliktov, kontrastov, protikladov – film akoby objavoval a zvýrazňoval tie konštanty a pravdy, ktoré tvoria zmysel ľudských dejín, bytia národov, civilizácii, človeka. Ide o axiómy, ktoré sú ideovou a umeleckou osnovou filmu. Jeho poznávacej a emotívnej funkcie. Film hodnoty spodobňuje a sám je hodnotou. Len v takomto chápaní film obohacuje a zušľachťuje ľudského ducha. Svojráznosťou filmu je jeho žáner – ono plastické videnie, vnímanie deja ako živej kulisy, spojenia realizmu a umenia. Kategórií, ktoré predstavovali metodologické východiská F. X. Šaldu a I. Borodáča – činovníkov moderny na poli kultúry, literatúry, divadla, filmu. Duchovného bytia Čechov a Slovákov. Národov – oných individualít, osobnosti Palackého a Štúrovho chápania. Doba zaznamenáva absenciu mravnosti imperatívu každej ľudskej entity. Nastalo vákuum etických hodnôt. O to väčšmi vzrastá funkcia filmového umenia – jeho spoločenská rola v kultúre národa. Film stavia na poznaní mravnosti, všeľudského ideálu. Naskrze preniká filmovým umením. Mravnosť’ je jej podstatou, humánnym poslaním. V dielach filmových tvorcov má mravnosť mnohoraké podoby. Aj vo filme sa mravnosť premieta ako prvok humanity, vedomia i ako sociálny činiteľ či podmienka existencie ľudského rodu. Sociálneho sveta indivíduí, ľudských bytostí ako jedinečných výtvorov dejín. Ak ľudia majú spolu koexistovať, musia akceptovať a dodržiavať spoločenské pravidlá, mravné, právne, politické, kresťanské, sústavu hodnôt, ktoré tieto normy predstavujú. Takto môžu ľudské indivíduá nadobúdať svoju identitu ako rozumové bytosti, spôsobilosť vstupovať do spoločenských vzťahov, reprodukovať hodnoty, tiež seba samých. V dejinách filozofického, politického, etického a estetického myslenia majú dôležité miesto aj veľkí dejatelia našich národov – T. G. Masaryk a A. Dubček. V nadväznostiach na myšlienkové bohatstvo mnohých iných mysliteľov histórie aj T. G. Masaryk a A. Dubček sa nástojčivo dovolávali mravnosti a humanity – oných veličín dejín, spätých s úsiliami národov o povznesenie ľudského ducha. Bezduché hromadenie majetkov bez ich sociálnej a mravnej opodstatnenosti, nemá v ľudskej pospolitosti miesta. Nachádza sa na periférii požiadaviek mravnosti a sociálnej spravodlivosti. Porucha tohto vzťahu má zhubné následky. Mravne rozkladá človeka, ohrozuje ľudský rod. V projekte 38. karlovarského Medzinárodného filmového festivalu bolo možné pozorovať, že hodnoty mravnosti a humanity nadobudli dominujúce postavenie. Festival nevdojak oživoval myšlienkový odkaz T. G. Masaryka a A. Dubčeka – zbavovať človeka mravnej krízy a humanizovať spoločnosť. V kontinuite času, v spektre rôznorodých neľahkých úskalí formovať nového človeka pozitívnej mysle, tvorivej invencie, počinov. Festival precizoval – formácie, národy, civilizácie nezíďte z cesty mravnej očisty človeka – hodnoty všetkých hodnôt! *** Snímka českého režiséra R. Vávru Čert ví proč mala na festivale priaznivú odozvu. Vyzdvihla české národné, ľudové motívy v rozprávkovej predlohe. Dialógy a scény tohto diela v mnohom napovedali literárne útvary, ktoré poznáme z tvorby českej spisovateľky Boženy Nemcovej a nášho slovenského prozaika Pavla Dobšinského. Vo filme rezonoval český národný duch. Národ, ľud, ktoré stelesňujú múdrosť, pravdu, krásu. Tieto premisy akoby korešpondovali s novou Európou – akiste vo vízii kontinentu rovnoprávnych národov a štátov. V diele Čert ví proč sú duchovné reminiscencie českého národa vtelené do rozprávania o kráľovi Dobromilovi a jeho dcére Aničke. Poctivá práca, slušnosť, úcta medzi ľuďmi sa prestali uznávať. Krajinu ovládli sily zla. Do krajiny prichádza nenápadný, čestný, odvážny mládenec Filip – princ zo susedného kráľovstva. Filipovi sa vďaka odvahe, statočnosti a láske k Aničke podarí zachrániť krajinu pred zlom. Česť, dobro zvíťazia. Snímka je cenným príspevkom do českej národnej filmovej tvorby, a to aj s ohľadom na herecké výkony titulných postáv, ktoré stvárnili Táňa Pauhofová, Štefan Kubišta, Pavol Liška, Josef Somr, Jiří Laábus, Iva Janžurová. Popredný americký herec a režisér M. Douglas na festivale predstavil projekciu Tak to chodí – unikátnu ukážku dnešnej americkej rodiny. Vo filme sa akcentuje rodina ako svetový fenomén. Ľudská entita, kde sa zrodí človek, dotvára osobnosť. Filmové sekvencie zachytávajú eticko-psychologické, emocionálne prvky v súžití členov rodiny. Aj keď je charakteristická určitými protirečeniami, tie sú natoľko súrodé, že v rodine nevedú k negácii hodnôt. Ani nemusia vyústiť do rozpadu rodinného spoločenstva. Vo filme sa rodina vyníma ako prvotná inštitúcia mravnej výchovy, vzdelanosti, práce. Rodina v tomto zmysle predstavuje bázu premeny človeka z biologického organizmu na sociálnu osobnosť. Režisér M. Douglas v diele Tak to chodí znázornil život troch generácií rodiny Grombergovcov. Predstaviteľmi tej najstaršej sú Mitchell a jeho žena Evelyn – citová opora rodiny. Strednú prezentujú Alex, snažiaci sa byť dobrým synom, manželom, otcom, a Rebecca, ktorá usiluje o zosúladenie svojho povolania s úlohou manželky a matky synov. Asher a Eli patria k najmladšej generácii. Každý žije samostatne, no s vedomím spolupatričnosti k rodine. Filmovú rodinu Grombergovcov predstavujú príslušníci známej americkej umeleckej rodiny Douglasovcov. Projekciu na festivale uviedla Diana Douglasová, herečka a matka M. Douglasa; bola prítomná aj so svojim vnukom C. Douglasom – pokračovateľom hereckej tradície rodiny Kirka Douglasa. Vo filme účinkovali Kirk Douglas, Diana Douglasová, Michael Douglas, Cameron Douglas, Michelle Monagham. Film Tak to chodí poukazuje aj na humánny charakter rodiny Kirka Douglasa – inak blízkeho priateľa nezabudnuteľného českého herca Miroslava Horníčka. Z dokumentárnych filmov zaujal projekt režisérky H. Třeštíkovej Hitler, Stalin a ja. Film je hodnotný svojou autentickosťou. Poukazuje na nezákonnosť’ päťdesiatych rokov. V týchto časoch pramenia príčiny aj neskoršieho pádu systému v novembri 1989. Dramatické časové paralely našich národných a štátnych dejín dostali prilehavé pomenovania – bol to tzv. proces s protištátnym centrom R. Slánského a proces s tzv. buržoáznymi nacionalistami. Tieto udalosti traumatizovali spoločnosť. Dokument je výrečným svedectvom osudu Hedy Margoliovej, manželky JUDr. Rudolfa Margolia, ktorý bol neprávom odsúdený R. Slánskym za zločiny, ktoré nespáchal. Obaja manželia boli prenasledovaní a väznení v dobe Protektorátu Čiech a Moravy. Po vojne sa stal R. Margolius námestníkom ministra obchodu v československej vláde. H. Margoliová prežila trpké osudy „zradcu“ ľudu. Po udalostiach roka 1968 emigrovala. Do vlasti sa vrátila po novembri 1989. Film je strhujúcim obrazom ženy 20. storočia, ktorá sa nebojácne vzoprela nedemokratickým formám moci. *** Filmový festival bol sviatkom aj v inom zmysle. Jiří Bartoška – táto nesporne výrazná osobnosť českej národnej kultúry, divadla a filmu – mal sviatok. Spolu s ním aj celá kultúrna a filmová obec. Uplynulo totiž desať rokov, čo ho vláda Českej republiky vymenovala do funkcie prezidenta Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary – nosnej inštitúcie rezortu kultúry i najdôležitejšej kultúrnej udalosti českého štátu. Desaťročie viditeľne preukázalo správnosť tejto voľby. Veď Medzinárodný filmový festival Karlove Vary sa radí medzi svetovo uznávané filmové podujatia, ako sú napríklad festivaly v Benátkach a v Cannes. Takto MFF Karlove Vary zaznamenalo aj UNESCO – prestížna kultúrna ustanovizeň Organizácie Spojených národov. Je to v skutku životný úspech Jiřího Bartošku. Ale nielen jeho, aj Evy Zaoralovej, umeleckej riaditeľky festivalu. Črtou ich pracovného myslenia je programovosť. Ona nachádza svoje vyjadrenia v snahách, aby sa v Karlových Varoch premietali iba filmy ideovo-umelecky hodnotné, diela zosobňujúce realizmus a umenie, odzrkadľujúce spoločenskú turbulenciu či úsilia o hodnoty ľudského bytia. V zainteresovanosti, aby festival obsiahol aj náležité národno-štátne či politické dimenzie. *** Karlovarský filmový festival bol ojedinelou prehliadkou najnovšej produkcie svetovej kinematografie. Premietlo sa na ňom dovedna 265 hraných filmov. Do súťaže bolo zaradených 42 projekcií a 60 snímok predstavovalo dokumentárny film. Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii prevzali český režisér Jiří Menzel a americky herec Morgan Freeman. Festival v každom ohľade reprezentuje aj český národ, českú národnú demokratickú štátnosť. Akiste je to činiteľ, ktorý aj naďalej bude podnecovať vládu Českej republiky venovať karlovarskému filmovému festivalu čoraz väčšiu pozornosť.
