Mikuláš Dzurinda má exkluzívny prístup k tajným informáciám, ktoré použitím spravodajských metód získava Slovenská informačná služba. Znamená to, že premiér je jediný človek, ktorý môže získať niektoré utajované informácie získané pri odpočúvaní či sledovaní ktoréhokoľvek slovenského občana. Slovensko sa tak vrátilo do obdobia zneužívania tajnej služby a strachu zo všemocnosti predsedu vlády. Tento fakt je najalarmujúcejším zistením z kauzy odvolávania Jána Mojžiša. V minulom čísle Slova ho Peter Takáč vo svojom článku, nevedno prečo, nezodpovedne bagatelizoval. Naopak, nič z toho, čo doteraz už odvolaný šéf NBÚ povedal, nie je také hrozné ako to, že sa premiér dostal k tajným informáciám o ňom. Takáč sa totiž mýli, alebo zámerne zavádza, ak tvrdí, že SIS iba plnila svoje úlohy. Verme, že v tomto prípade tajná služba porušila zákon, lebo ak dokonca konala v súlade s ním, je tu ohrozená základná bezpečnosť a sloboda každého občana. SIS a Dzurinda J. Takáč by mohol mať pravdu, keby SIS poskytla informácie o J. Mojžišovi včas a všetkým trom najvyšším ústavným činiteľom. Tajná služba je totiž naozaj v prípade závažných zistení povinná informovať najvyšších ústavných činiteľov – prezidenta, predsedu parlamentu a premiéra. Lenže to sa v tomto prípade nestalo. Nešlo o štandardný postup, lebo informácie z preverovania šéfa NBÚ sa dostali výlučne k Mikulášovi Dzurindovi. Prečo ich nedostal aj Rudolf Schuster a Pavol Hrušovský? SIS a ani premiér na túto otázku doteraz neodpovedali a ospravedlnenie sa v takom závažnom prípade je doslova smiešnou reakciou. Ďalším podozrivým momentom v tomto prípade je fakt, že SIS poskytla tieto informácie premiérovi až tri mesiace po tom, čo ich zistila. Vysvetlenie, že tajná služba konala podľa zákona teda nesedí, lebo informovať mala okamžite. Presne tak sa to stalo pred troma rokmi v prípade Ľudovíta Kaníka ako šéfa Fondu národného majetku. Prečo teda trvalo tajnej službe až tri mesiace, kým zistila, že informácie o Mojžišovi svedčia o jeho „bezpečnostnom riziku“? Ak jej vyhodnotenie takejto informácie trvá tak dlho, potom treba nielen odvolať jej riaditeľa, ale celú ju zrušiť.
Podľa potrieb premiéra Neexistencia dôveryhodných odpovedí na tieto otázky navádza k záveru, že premiér zneužíva tajnú službu. Tento stav sme tu už raz mali a sprevádzal ho strach vládnych oponentov doslova o vlastný život. Zdá sa, že sa vraciame do rovnakého obdobia, resp. sú tu ľudia, ktorým by to vyhovovalo. Všetko nasvedčuje tomu, že v tomto prípade využil premiér informácie tajnej služby na likvidáciu nepohodlného človeka. Ak sa zistenia z Mojžišovej previerky dostali premiérovi s trojmesačným oneskorením, znamená to, že ich Mikuláš Dzurinda dostal až vo chvíli, keď ich on potreboval, nie keď to uznala za vhodné SIS podľa istých štandardných pravidiel. Ak tieto informácie získal iba premiér, znamená to, že tajná služba mu je k výlučne dispozícii, keď to on pre svoje osobné účely potrebuje. A to dokonca bez vedomia dvoch najvyšších ústavných činiteľov i ministrov bezpečnostných rezortov. Dôvody odvolania Mojžiša Dôsledky tejto skutočnosti sú hrozivé. Znamenajú totiž to, že Mikuláš Dzurinda môže od SIS získať o komkoľvek z nás akékoľvek informácie bez toho, aby sme o tom vedeli. Znamenajú tiež, že Dzurindovi takýto stav vyhovuje a aktívne ho využíva. Znamenajú, že na post šéfa NBÚ bude nepochybne presadzovať človeka, ktorý mu naďalej umožní takto konať a nebude mu v tom robiť prekážky. A s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote sú práve v týchto záveroch ukryté skutočné dôvody odvolania Jána Mojžiša. Boj premiéra Dzurindu proti bývalému šéfovi NBÚ nie je ďalšou spravodajskou hrou, ako sa nás o tom usiluje presvedčiť Peter Takáč. Je to boj o charakter Slovenskej republiky. Boj o to, či sa opäť začneme báť zneužívania moci, či slovenským premiérom bude opäť človek, ktorý vo svojich rukách sústredí absolútnu moc a kontrolu nad všetkým a nad všetkými na Slovensku.
