Mapa, okrem svojej praktickej stránky, je aj zdrojom istého neužitočného potešenia, ktoré si môže dopriať i laik. Umožňuje mu, povedané titulom Johanidesovej prózy, vidieť celé, obsiahnuť priestory, na aké jeho zmyslová výbava nestačí. Zároveň ho – podľa svojej špecializácie, podľa aspektu, ktorému sa venuje – upozorňuje na štruktúrnu jednotu priestoru. Fascinujúcu mnohoaspektovosť územia dnešného Slovenska predstavuje nedávno vydaný Atlas krajiny Slovenskej republiky. Pred niekoľkými mesiacmi bola publikácia mediálne predstavovaná publiku: vyzdvihovali sa predovšetkým jej obdivuhodné technické parametre (pravdepodobne najväčšie – váhou i rozmermi – knižné dielo Slovenska, typografická i knihviazačská náročnosť projektu…). Nič z povedaného a napísaného asi nebolo neprimerané, no za olympijsko-reklamnou fascináciou rekordami sa ľahko môže stratiť iný, každodenný zmysel, ktorý by dielo takéhoto rangu mohlo mať. Nemyslím tu ani na užívateľov-odborníkov, ktorí sú z pohľadu svojej špecializácie kompetentní zhodnotiť úroveň jednotlivých kapitol (veď len v autorskom kolektíve pracovali viac ako tri stovky ľudí, ďalšie desiatky sa podieľali na organizačnej a technickej stránke diela). Táto kniha môže mať aj nezanedbateľný kultúrotvorný presah. Keď sa v predminulom storočí J. M. Hurban pokúsil obsiahnuť Slovensko a jeho život literárny, nezačínal charakteristikami autorov a diel, ale (po úvodnom exkurze o duchu národa) – krajinou: „Ktože môže z tých, ktorí sa oberajú slovenskou literatúrou, byť bez pomyslenia na samé to naše krásne, velebné, rozmanité Slovensko.“ Hoci Hurbanov romantický pátos sa v priebehu poldruhastoročia viacnásobne transformoval, prekódoval i poprel, krajina ostáva. Dnes ju už nevnímame ako samozrejmú, odvekú a do konca vekov nemennú danosť, ale ako citlivý a neustále ohrozený organizmus, ktorý okrem užívania aj spoluutvárame a za ktorý sme zodpovední. Predpoklady pre vznik takejto zodpovednosti vytvára aj Atlas krajiny Slovenskej republiky; umožňuje nám, aby to, čím sme obklopení, sa stalo súčasťou nášho vedomia. Publikácia, bohužiaľ, nie je dostupná v bežnej distribučnej sieti: záujemca si ju musí ísť kúpiť do niektorej z pobočiek Slovenskej agentúry životného prostredia. Niekde som sa dočítal, že by ako čosi reprezentatívne nemala chýbať na žiadnom veľvyslanectve SR: prosím, nič proti, ale predovšetkým by nemala chýbať na žiadnej základnej a strednej škole, o knižniciach ani nehovoriac. Aby nezostalo iba pri tých rekordoch… (Atlas krajiny Slovenskej republiky. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR; Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 2002.)
