Na tomto mieste by som sa asi mal popriznávať s množstvom intelektuálne náročnej literatúry, aby som vám dokázal, že nie som povrchný autor braku útočiaceho na najnižšie pudy čitateľov a že vy si nenadarmo kazíte oči čítaním týchto riadkov. Sklamem vás. Pokojne prestaňte svišťať zrakom po písmenách, odložte noviny, pozrite von, aké je počasie, a urobte si kávu. Čítal som knihy, ktoré by ste predpokladali. Zalknutí od Chucka Palahniuka – zábavnú, drsnú, tragikomickú a ľudskú knižku, ktorú by nemal brať do rúk nikto, kto nerád číta o sexe a úchylkách. Hodiny od Michaela Cunninghama, ktorej by sa mali vyhnúť všetci, ktorých nezaujímajú expedície do ženských duší zmietaných túžbou po nezávislosti a závislosti súčasne. Teraz čítam knihu popularizátora vedy Matta Ridleya Červená kráľovná, ktorá sa ku mne dostala z redakcie magazínu inZine, kde si vďaka nej môžu redaktori omnoho sofistikovanejšie nadávať. Je veľmi inšpirujúca.
