Kedy sa skončí vojna zbabelcov?

Pôjdem tou kratšou cestou cez pole. Mozambik. Nezahráme si futbal? Bosna a Hercegovina. Do mesta je to cez les bližšie. Kambodža. Takto nejako vyzerajú posledné vety ľudí, ktorí veria, že vojna sa už skončila. Potom sa to stane – zomrú alebo ich postihne ťažký úraz. Príčina? Mína či iná nevybuchnutá munícia. Míny sú zvlášť veľkým problémom. Bojovala proti nim napríklad i princezná Diana. V súčasnosti je ich až priveľa a až pričasto spôsobujú utrpenie ľuďom, ktorí za nič nemôžu. Otázky sú namieste. Čo je to priveľa? Priveľa je asi 215 miliónov v zásobách. Neskoro plakať… Veľkou príležitosťou na vybudovanie bezpečnej komunity sa zdá Ottawský dohovor. Ten hovorí o zákaze používania, výroby a transferu „antipersonal“ čiže protipechotných či nášľapných mín. Podpísalo ho 148 krajín a 136 ho aj ratifikovalo, to je pekné. No keďže medzi podpismi chýbajú USA, Rusko, Čína, India či Pakistan, je to len čiastočný úspech. Krajiny, ktoré k dohovoru pristúpili, sú povinné svoje zásoby do štyroch rokov zničiť, s výnimkou mín používaných na výcvik. Zásoby mín v USA však predstavujú 10,5 milióna, v Rusku 60-70 miliónov a v Číne 110 miliónov. Zdôvodnenia typu „pripojíme sa, keď bude nájdená alternatívna cesta obrany“, sú dosť chabé. Samotný dohovor má veľa pozitív. Ničenie mín, zastavenie ich výroby a transferu znamenajú nepochybne krok vpred, no stále mu niečo chýba. Sú protipechotné míny jediným nebezpečenstvom pre civilistov? A čo protitankové míny? A čo nevybuchnutá munícia? O tom, žiaľ, Ottawský dohovor nehovorí. Pre Slováka to možno znie ako žalospev z iného sveta. Netreba však chodiť ďaleko. V Českej republike v poslednom čase našli veľký počet nevybuchnutej munície. Tento problém sa týka aj západného sveta. V Nemecku sa na hraniciach bývalých západných a východných Nemcov má nachádzať až 32 tisíc mín. Hoci po skončení studenej vojny ich mali odstrániť viac ako 1,5 milióna, strašia aj dnes. Viktor Popov dáva jasný signál, kam smerovať. „Ľutujem to všetko,“ povedal vynálezca míny PMF-1, tzv. motýlika, míny s krídelkami, aby dokázala pekne dopadnúť a bola pripravená. „Nikdy som nemyslel, že budú trhať na kusy hrajúce sa deti.“ Vynálezca dnes tvrdí, že veril v mierové či skôr odstrašovacie použitie svojej zbrane, a dnes sa zasadzuje za jej zničenie. Pre mnohých neskoro. Zákerná smrť stále čaká Grécko a Turecko či Južná Kórea a KĽDR, susedia a rivali, Popovov odkaz vypočuli a odmínovanie spoločných hraníc tento, resp. minulý rok začali. Zbrojný priemysel si však pauzu zjavne nedá. Keď sa prišlo s detektorom kovov na míny, objavili sa zrazu míny v plastových obaloch. Keď sa zakážu protipechotné míny, zvýši sa produkcia protitankových. Objaví sa dohovor o ich zničení a krajiny s najväčšími zásobami sa nepridajú. Realita dneška je, že každý rok je vyše 20 tisíc ľudí usmrtených či zranených nášľapnou mínou. Každý rok sa vydá viac ako pol miliardy na ich odstraňovanie a pomoc obetiam tejto zbrane, no priveľká časť z toho sa minie na výskumy v západných krajinách a len zlomok sa dostane na skutočné miesto určenia. Výroba a používanie nášľapných mín sú dnes zastavené, to však nebráni krajinám stále ich používať. Podľa Landmine Monitor Report ich tento rok použilo šesť krajín – Rusko, India, Pakistan a Nepál sa k tomu priznali, Mjanmarsko a Gruzínsko to popierajú. Správa hovorí aj o istých „zaujímavostiach“. Napríklad Turkménsko proklamovalo zničenie svojich zásob, teda 700 tisíc mín. Takmer desatinu z tohto počtu si však ponechalo na tréningové či školiace aktivity – 69 200 mín na školenia, to je skutočne „úctyhodné“ množstvo. Rusko sa v súvislosti s mínami negatívne spomína asi najčastejšie. Krajina nepristúpila k Ottawskému dohovoru a k ich ničeniu sa teda nezaviazala. Aj napriek tomu od roku 1996 takmer 17 miliónov zo svojich zásob zničila. Oči by sa tak mali otočiť skôr na Čínu a jej najväčšie svetové zásoby mín (hoci skutočný počet sa len odhaduje). Aký je postoj Slovenska? Predstavitelia krajiny dohovor podpísali a takmer všetky míny sú zničené, až na minimum používaných na školiace účely. Aj náš zbrojný priemysel oprášil svoje meno uvedením Boženy, odmínovacieho stroja. Porovnávať odbyt takýchto strojov s dajme tomu tankami či lietadlami je však naivné. Vojna zbabelcov V roku 1998 sa v The Daily Telegraph objavila kontroverzná správa. Písali o výskume nezávislých expertov, podľa ktorého sú na svete rozmiestnené len necelé dva milióny mín, nie 120 miliónov, ako udáva OSN. Dôvodom takto prehnaného údaja OSN mal byť hon na dotácie. Nech je už pravda kdekoľvek, ani toto číslo neuberá na váhe a opodstatnenosti Ottawského dohovoru. V Bosne a Hercegovine sa míny kládli k riekam a potokom, aby sa obyvateľstvo nedostalo k vode. V Kambodži to boli polia, aby obyvateľstvo vyhladovalo a nebolo schopné odporu. V Afganistane to boli priesmyky, aby obyvateľstvo nemohlo utiecť. Preto sa tomu hovorí vojna zbabelcov.