Krajina, ktorá kedysi bola kolískou európskej filozofie, zažíva v súčasnosti pomerne úspešné obdobie. Pre novodobé Grécko to však nie je samozrejmosť. Druhá polovica 20. storočia bola poznamenaná nepokojmi. Po skončení vojny v rokoch 1946 – 1949 zúrila v krajine občianska vojna. Presadili sa v nej konzervatívne sily a v roku 1952 bolo Grécko vyhlásené za monarchiu, ktorej štátnou doktrínou sa stal antikomunizmus. V roku 1967 prevzala moc armáda a nasledovala sedemročná plukovnícka diktatúra Georgiosa Papadopulosa. Až cyperský konflikt donútil armádu k rezignácii. Premiérovi Konstantinovi Karamanlisovi, lídrovi pravicovej strany Novej demokracie, ktorý sa postavil do čela vlády národnej jednoty sa následne podarilo obnoviť ústavu a nastoliť demokraciu. V roku 1981 sa potom začala éra Andrea Papandrea, ktorý so svojím Panhelénskym socialistickým hnutím (PASOK) zostavil prvú socialistickú vládu v dejinách Grécka. V jeho kabinete sedel ako minister poľnohospodárstva aj Konstantinos Simitis, súčasný grécky premiér. Ten v rokoch 1985 – 1988 zastával post ministra hospodárstva a financií, v rokoch 1993 – 1995 pôsobil ako minister priemyslu. Od roku 1995 spolu s ostatnými členmi vlády požadoval Papandreovo odstúpenie. Ten vzhľadom na svoju ťažkú chorobu v januári v roku 1996 odstúpil a nahradil ho práve Simitis, ktorý sa po jeho smrti stal aj lídrom PASOK–u. Parlamentné voľby v apríli v roku 2000 potvrdili tesné víťazstvo vládneho PASOK–u (získal 43,8 percent, kým konzervatívna Nová Demokracia 42,7 percenta) a Simitis mohol zostaviť svoju v poradí už tretiu vládu. Stávka Grékov na kontinuitu sa vyplatila. Máloktorá krajina zaznamenala v posledných rokoch taký hospodársky rozmach ako práve Grécko. Krajina splnila k roku 2000 všetky konvergenčné kritériá a v roku 2001 mohla vstúpiť do Európskej hospodárskej a menovej únie. Miera inflácie v rokoch 1996 – 2000 zaznamenala úctyhodný pokles zo 7,6 na 2, 0 percenta, zadlženie sa znížilo zo 7,8 na 0,8 percenta HDP. Obchod s krajinami EÚ tvoril 70 percent celkového obchodného obratu krajiny. Jediným problémom Simitisovej vlády zostáva naďalej nezamestnanosť, ktorá sa udržuje na pomerne vysokej úrovni (okolo 11 percent). Vláda preto vytvorila ambiciózny program, ktorý by mal zvýšiť čiastočnú nezamestnanosť a usiluje sa aj o zvýšenie flexibility pracovného trhu. Popri týchto nesporných úspechoch zaznamenalo Grécko však aj smutné prvenstvo, keď ho v roku 2000 ako prvú krajinu potrestala Európska komisia za previnenia proti smerniciam EÚ o životnom prostredí. Skladovanie odpadu na Kréte posúdil Európsky súdny dvor ako protiprávne a krajina musela platiť EÚ pokutu 20 tisíc eur denne. V zahraničnej politike sa Grécko usiluje o zmiernenie napätia s Tureckom, ale iba s čiastočným úspechom. K otepleniu vzťahov prispela vzájomná pomoc, ktorú si krajiny nezištne poskytli po ničivých zemetraseniach, ku ktorým prišlo tak v Turecku, ako aj v Grécku. Grécko obzvlášť ocenilo tureckú pomoc po veľkom zemetrasení v auguste 1999, keď v Aténach a okolí zahynulo 200 ľudí. Oteplenie vzťahov viedlo k historickej návšteve gréckeho ministra zahraničných vecí v Turecku a tureckého v Grécku, pri ktorých boli podpísané mnohé bilaterálne dohody v oblasti hospodárstva, kultúrnej výmeny a boja proti terorizmu. Výsledky týchto návštev však nepriniesli zásadný obrat v najpálčivejších otázkach grécko-tureckých vzťahov (najmä v cyperskom probléme). Obavy z teroristických útokov, ktoré vzrástli potom, ako v júni 2000 v Aténach uniesli britského vojenského atašé, sa zmiernili zatknutím predákov extrémne ľavicovej teroristickej skupiny 17. November. K politickej stabilite Grécka prispieva aj skutočnosť, že nielen premiér Simitis slúži už svoje tretie obdobie, ale aj hlava štátu, prezident Konstantinos Stefanopulos je v úrade od roku 1995. Vo februári v roku 2000 bol zvolený po druhýkrát. Tento politik, ktorý pôsobí v gréckej politike od roku 1969, keď bol zvolený do parlamentu, sa musel počas vojenskej diktatúry stiahnuť do exilu. Jeho schopnosť politicky prežiť dokumentuje aj skutočnosť, že kým v minulosti bol poslancom pravicovej Novej demokracie a istý čas sa snažil aj o predsednícke kreslo v nej, po vystúpení z tejto strany a neúspechu svoje vlastnej politickej strany Demokratickej obnovy zaujal stredové pozície, ktoré mu nakoniec vyniesli nomináciu na prezidentské kreslo od ľavicového PASOK–u. tabuľka Grécko – fakty Rozloha: 131 940 km2 Počet obyvateľov: 10,7 milióna Priemerná dĺžka života: 76 rokov muži / 81,5 roka ženy Hlavné mesto: Atény Najvyšší vrch: Mount Olympus (2917 m) Štátne zriadenie: parlamentná republika Mena: euro Miera nezamestnanosti: 10,7 percenta Hlavný vývozný artikel: potravinárske výrobky, strojárske výrobky, chemikálie, textil Medzinárodné smerové telefónne číslo: 0030 Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR. Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.
