Írsko – príklad výhodnosti integrácie

Krajina, ktorá bola kedysi jednou z najchudobnejších členských krajín Európskej únie, sa najmä na Slovensku uvádza ako typický príklad výhodnosti členstva v európskom spoločenstve. Napriek súčasným, nesporne pozitívnym ekonomickým trendom Íri si pri pohľade do histórie okrem dňa, keď sa stali členmi EÚ, cenia najviac rok 1916. Práve vtedy, počas tzv. Veľkonočného povstania Írsko vyhlásilo svoju samostatnosť a po štyroch storočiach britskej nadvlády sa v roku 1920 dvadsaťšesť írskych povstaleckých okrskov stalo nezávislými. V roku 1949 nasledovalo vystúpenie z Commonwealthu. Vzťahy medzi Írskom a Veľkou Britániou však zostávali napäté a o oteplení možno hovoriť až od roku 1998, keď sa obe krajiny dohodli v otázke mierového procesu týkajúceho sa budúcnosti Severného Írska. Napriek tomu, že rok 1916 je vrytý zlatými písmenami do histórie Írska a portréty hrdinov Veľkonočného povstania sú súčasťou výzdoby väčšiny domácností, Íri neľutujú ani rok 1973, keď sa stali členmi EÚ. Zaostalé, poľnohospodársky orientované Írsko sa za tri desaťročia členstva zmenilo na modernú krajinu najmä vďaka svojim schopnostiam čerpať prostriedky z fondov Európskej únie. Práve pomoc z EÚ, ale i múdra daňová politika, ktorá po dlhý čas zvýhodňovala počítačový priemysel, sú faktory, ktorým vďačia Íri za svoj hospodársky zázrak. Ten sa prejavil napríklad aj rekordným poklesom nezamestnanosti. Za posledných desať rokov sa zrušila temer štvornásobne. Kým v roku 1993 bolo bez práce vyše 16 percent Írov, v súčasnosti nezamestnanosť nedosahuje ani 5 percent. Na druhej strane práve strach, že krajina príde o prostriedky z fondov Európskej únie, viedol Írov k tomu, že 7. júna v roku 2001 odmietli dohodu z Nice. V referende sa proti nej vyslovilo 54 percent voličov. Írsko tak až do októbra roku 2002 držalo v šachu kandidátske krajiny. Až v tomto referende Íri väčšinou hlasov zmluvu odsúhlasili a dali tým de facto zelenú rozšíreniu únie. Najviac si vydýchol pravdepodobne írsky predseda vlády Bertie Patrick Ahern. Tento 52-ročný vyučený knihár, ktorý si neskôr vzdelanie doplnil v Dubline a na School of Economics v Londýne, dokázal na írske pomery nemožné – v roku 2002 doviedol svoju vládnu koalíciu k opätovnému volebnému víťazstvu. V Írsku sa pritom 30 rokov predtým nestalo, aby do vládnych lavíc zasadla po voľbách tá istá politická zostava ako pred voľbami. K politickým úspechom Aherna prispela pravdepodobne aj jeho minulosť – írsky premiér začal svoju politickú kariéru už ako 26-ročný, keď sa stal poslancom za svoju stranu Fianna Fáil (Vojaci osudu). Neskôr pôsobil ako starosta Dublinu, ale aj ako minister financií vo vláde v rokoch 1994 – 1997. Najdôležitejším Ahernovým zahraničnopolitickým cieľom je – po úspechu v referende o Zmluve z Nice – trvalé oteplenie vzťahov s Veľkou Britániou. Práve jeho vláda v roku 1999 presadila vyškrtnutie požiadavky na územie Severného Írska z írskej ústavy prijatej v roku 1937. Ahern musí však popri úspechoch čeliť aj istej nespokojnosti ľudí, ktorá sa prejavuje znižovaním jeho popularity. Tento proces sa prejavil v plnom rozsahu po schválení minuloročného úsporného rozpočtu, ktorý Írom po rokoch hospodárskeho zázraku po prvýkrát priniesol škrty v sociálnej oblasti. Ahern je však známy ako „survivor“, to jest politik, ktorý dokáže s noblesou vykorčuľovať zo zložitých situácií. Jednou z nich bola aj rezignácia Raya Burka, ministra zahraničných vecí, ktorý bol členom Ahernovej politickej strany. Ani korupčný škandál tohto vplyvného politika v roku 1997 nezabránil Ahernovi v nasledujúcich voľbách priviesť svoju politickú stranu k presvedčivému víťazstvu. V 166-člennom parlamente má Fianna Fáil 80 kresiel, druhá najsilnejšia Fine Gael (Rodina Írov) iba 31. Aj v súčasnosti sa zdá, že Ahern dokáže vykľučkovať z ekonomickej pasce, a to najmä vďaka prilákaniu amerického kapitálu do Írska. Okrem ekonomických problémov musí írsky premiér čeliť aj tradičným problematickým témam v írskej spoločnosti, ktoré sa týkajú vplyvu katolíckej cirkvi na slobodu jednotlivca. Írska spoločnosť je v tomto ohľade rozdelená temer pol na pol. Situácia sa zlepšila potom, ako Írsko upravilo svoju legislatívu tak, aby dovoľovala rozvody a predaj antikoncepcie, no umelé prerušenie tehotenstva je až na malé výnimky v Írsku naďalej protiprávne. Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR. Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.