Komponujem denne 6 až 8 hodín, k čítaniu sa dostanem pred spaním. V túto nočnú hodinu sa bojím siahnuť po beletrii. Príliš ma vzrušuje a citové zážitky sa ťažšie vypínajú. Čítanie z oblasti prírodných vied u mňa prevažuje (pôvodne som to chcel študovať). Odoberám český Vesmír a teším sa na každé nove číslo. Nevynechám, úvodníky Ivana Havla, recenzie nových kníh, urputne sa prehryziavam zložitosťami molekulárnej biológie a genetiky. Milujem jazykovú rubriku pani Louckej a zasvätené komentáre pána Fialu k výtvarnej prílohe (teším sa, že v nej vyš1o mnoho reprodukcií slovenských diel). Objavom bola pre mňa sociobiológia, ktorou čerí stojaté vody so zdravou drzosťou pán Zrzavý. Najviac ma však púta súčasná fyzika, jej snaha o spoločné zastrešenie všetkých štyroch síl. Zážitkom mi bol zúfalý pokus Einsteina experimentom dokázať, že Boh nehrá kocky. Kvantová fyzika a teória strún (pre hudobníka lákavá) sú plné elegancie a estetického pôvabu, abstrakcie, čo hýbe svetom. Kupujem si všetky knižky z tejto oblasti, na ktoré narazím pri občasných potulkách po Bratislave. Krásne sú Feynmanove prednášky (staré 40 rokov) 0 smyslu bytí, odporúčal by som ich prečítať všetkým novým dogmatikom a kazateľom. Čo som nedočítal? Vo Vesmíre preskakujem podrobné popisy rôznych chrobákov alebo kaktusov. Radikálne som nedočítal Francisa Fukuyamu Koniec dejín – túto ideu považujem priam za hochštaplerskú. Začal som beletriou, tak touto témou zakončím, aj keď riskujem nespavosť. Rád sa vraciam k autorom svojej mladosti. Boli dobrí počas znárodňovania a ostali aktuálni aj za privatizácie. Spomeniem Kafku alebo Charmsa (Dobytku smutku netřeba). Obidvaja sú pre mňa šlabikárom narušených ľudských vzťahov.
