Nový začiatok so starými tvárami

Tak je to tu. S príchodom nového roka prišiel na obrazovky aj ON. Dlho očakávaný, na naše pomery nevídanou reklamnou kampaňou podporovaný, nový začiatok verejnoprávnej Slovenskej televízie. Pekne zo záznamu nám na úvod ponúkli príhovor veľkého reformátora Rybníčka, ktorý bez úsmevu naznačil, že niečo sa začína. Hoci nový grafický a vizuálny šat STV je pre mnohých oveľa príťažlivejší ako ten predchádzajúci, žiaľ, úroveň spravodajstva zatiaľ pokrivkáva za pekným obalom. Hneď prvý večer nám zo záznamu ponúkli i hlavné spravodajstvo. „Živý vstup“ z Bruselu nenechal nikoho na pochybách, že so starými tvárami sa nedajú robiť zázraky. Príspevok z Bruselu v deň, keď sa v tomto meste neodohralo nič významné, čo by zmenilo život obyvateľov krajiny pod Tatrami, vyvolal skôr úsmev. Patril by skôr do publicistickej relácie ako do denného aktuálneho spravodajstva. STV chce pravdepodobne ušetriť peniaze svojim priaznivcom, aby nemuseli kupovať drahú tlač a nielen denníky, ale ani týždenníky. Pretože priniesť „aktualitu“ o tom, že niekto poškodil na východe Slovenska historický hámor, kde chodievala hlava štátu remeselníčiť so svojimi zahraničnými priateľmi, tri dni po udalosti, je silná káva. To už verejnosť počula z väčšiny rádií a viaceré noviny priniesli o vandalskom čine podrobné reportáže s fotografiami. Žiaľ, manažment televízie si asi ešte dostatočne neuvedomil, že s nič nerobiacimi odhŕňačmi snehu v letnom období a podobnými figúrkami mali odísť aj niektorí redaktori hlavného spravodajstva, ktorí nie sú ani z vizuálnej, ani z novinárskej stránky, nijakými mediálnymi hviezdami. Starého psa novým kúskom nenaučíš. Niektorí redaktori by mali byť presvedčivejší, pretože nič nehovoriace príspevky z minulosti nebudú nikomu nič hovoriť asi ani dnes. Pôsobili znudene, akoby tomu, čo hovoria, ani nerozumeli. *** Vedenie sa chce približovať k úrovni BBC, žiaľ, to nie je len o grafike. Možno by stačilo, keby sme sa začali približovať k susedným Čechom, kde sú obidva verejnoprávne televízne kanály počas správ na rozdiel od našich celkom pozerateľné. Od spravodajstva verejnoprávnej televízie platič koncesionárskych poplatkov očakáva spravodajstvo aspoň na úrovni Slovenského rozhlasu. Mám taký pocit, že chvíľu potrvá, kým sa bude STV ako ČT venovať problémom, ktoré naozaj občanov trápia, a nesledovať každý minipohyb z parlamentu alebo otras na politickej scéne. V ČT sa určite nevenujú virtuálnym kauzám, ktorým rozumie iba pár zainteresovaných, a okrem pár lobistov pre bežného občana nič neznamenajú. Občanom chýbajú informácie, napríklad čo budú návrhy zákonov a schválené „reformy“ znamenať v praxi, informácie z regiónov. Veď Bratislava nie je pupok sveta. Prehodenie regiónov na druhý kanál a vysielanie iba toho, čo robili politici, atentátov zo zahraničia a katastrof môže verejnoprávne správy opäť urobiť nepozerateľnými. *** Rybníček a spol. si hádam zaslúžia pochvalu za nákup úspešných filmov nielen z americkej produkcie. Pravdepodobne aspoň raz v týždni si v najbližších týždňoch nájde každý koncesionár ten svoj film i na STV. Tá môže v sledovanosti známych kinohitov hravo poraziť i komerčné stanice, čo je oproti minulosti výrazná zmena. Rovnako sľubované športové prenosy určite potešia viacerých divákov. Správnym ťahom k šetreniu je vo verejnoprávnej televízii zrušenie rosničiek iba čítajúcich vopred pripravené predpovede počasia. Bežní platiaci koncesionári najmä z radov dôchodcov sa však s napätím nevedia dočkať, ako ich idú za tučné honoráre pozabávať známe tváre, ktoré v minulosti zmizli z obrazoviek ako jesenný sneh. Je však otázne či domáca zábava, kopírujúca niektoré komerčné zábavné relácie, patrí na obrazovky verejnoprávnej televízie. Nebolo by vhodné dať priestor slovenským humoristom? Hoci velikáni slovenského humoru typu Satinský pomaly vymierajú a nových je menej ako šafranu. Azda vedenie STV zavedenie peoplemetrov presvedčí, že stotisíc mesačne za „známu“ tvár, o ktorej sa občas v bulvári napíše, že už „nespáva“ vo svojej posteli, je to isté, ako vyviezť sa na strechu výškovej budovy STV a peniaze vyhodiť do vetra. Hlavne že vedenie považuje pritiahnutie niekorých okukaných tvárí televíznych veteránov, ktorí mali do skutočných hviezd ďaleko, za dobrý ťah. Komerčné televízie zvyknú často staviť na neznámeho koňa a urobiť si vlastnú hviezdu, prípadne kúpiť hotovú, ale úspešnú reláciu. Nechať zmiznúť najsledovanejšiu zábavnú reláciu Uragán do komerčnej televízie, pretože je možno drahá a ponúknuť druhej lige zabávačov viac peňazí ako v komerčnej televízii sa nezdá logickým krokom. *** Zostáva veriť, že STV v snahe zviditeľniť slovenské filmy siahne radšej po ďalekej československej úspešnej minulosti, ako po posledných slovenských kinoprepadákoch, ktoré neoslovili ani tú vekovú skupinu, pre ktorú boli určené, nieto bežného diváka. Určite je v archívoch po čom siahnuť. Československá éra priniesla množstvo divácky úspešných diel, ktoré sa dajú aj dnes úspešne reprízovať. Rovnako domáci dokumentaristi, voziaci ocenenia zo všetkých kútov sveta, akým je napríklad Barabáš, si určite zaslúžia dostať viac priestoru ako kvízová komerčná zábava, ktorá mohla osloviť americké i nemecké publikum. Napríklad Barabášov Mustang dostal šancu zatiaľ iba v susedných Čechách. Uvidíme, ako budú Rybníčkovi stačiť financie, pretože po minuloročnom zvýšení a rozšírení koncesionárskych poplatkov a štyristomiliónovom oddlžení už peniaze zo štátnej kasy nemôže očakávať. Prípadné opätovné dlhy STV by ho posunuli na úroveň jeho predchodcov. Lebo nielen STV sa chce na nás pozerať, ale aj koncesionári chcú konečne mať na svojich obrazovkách objektívne spravodajstvo, zábavu, dokumenty a ďalšie kinohity. A to všetko chcú pozerať na kanáloch verejnoprávenej televízie, ktorú spolufinancujú zo svojho vrecka.