V poslednom čase ma zaujala séria článkov zaoberajúcich sa štátnymi sviatkami a dňami pracovného voľna, ktorých vraj máme na Slovensku požehnane. Keď som si v istej ankete prečítal odpoveď jednej z respondentiek, ktorá znela: „Načo oslavovať Cyrila a Metoda, veď to boli iba akísi bulharskí kňazi,“ pochopil som, že na Slovensku je skutočne priveľa sviatkov a že toto množstvo je zbytočné. Napokon, nie je to jediná zbytočnosť v našej krajine. Podľa uvedenej odpovede sú tu zbytočné aj školy a vzdelanie vôbec. Ale, čo narobíš? Náš kalendár sa naďalej červená sviatkami a my všetci dobre vieme, že mnohé z nich sú skutočne nanič.
V spomínaných anketách sa najčastejšie medzi vyslovene zbytočnými štátnymi sviatkami objavuje 1. máj. Ešte nedávno sa mnohí búrili proti nemu v mylnom presvedčení, že ide o typicky komunistický sviatok. Našťastie, osveta mierne pokračuje aj napriek demokracii, takže sa ľudia presvedčili, že korene tohto sviatku sú kdesi celkom inde, no v krajine, kde je v podstate každý piaty práceschopný človek bez práce, je 1. máj naozaj dňom bez vnútorného zmyslu. Oslavovať sa teda bude len v prípade, že 1. máj pripadne na sobotu alebo nedeľu. Rovnako mylná je aj premisa, že všetci Slováci majú katolícke vierovyznanie. Parlament sa teda bude celkom určite zaoberať aj myšlienkou zrušiť cirkevné sviatky, a to najmä z toho dôvodu, že v jeho laviciach sedia mnohí, ktorí síce teraz kľačia pred ukrižovaným Kristom, v nedávnej minulosti ho však veľmi okázalo a s úspechom zapierali.
Vytvoriť spoločnosť, v ktorej niet žiadnych štátnych sviatkov, je, samozrejme, nezmysel. Pri ich určovaní však viac ako z histórie treba čerpať z horúcej súčasnosti. Keďže sa už u nás udomácnil halloween, môžeme k nemu pridať aj Deň vďakyvzdania a Deň nezávislosti. V tomto prípade by som však skôr volil názov Deň závislosti vzhľadom na to, že naše dejiny sa budú v krátkom čase písať výlučne za oceánom. Pri určovaní ďalších sviatkov a dní pracovného pokoja už treba siahnuť po domácich zdrojoch a pripomínať si deje a udalosti, ktoré sa nás bezprostredne dotýkajú. Navrhujem schváliť: Deň kupónovej privatizácie, Deň nástražných výbušných systémov, Medzinárodný deň mafie, Deň výpalníkov, Celorepublikový deň tunelárov, Deň vzdania holdu narastajúcim cenám, Deň zbedačených daňami a v tejto súvislosti i Deň daňových úradníkov, Deň bezdomovcov a Deň ľudí žijúcich pod hranicou životného minima (pri tejto príležitosti by sa uskutočnilo množstvo ušľachtilých humanitných akcií, v ktorých by podnikatelia a bankové inštitúcie pred televíznymi kamerami a s uvedením svojich plných mien a firiem odovzdali ubiedeným časť peňazí, o ktoré ich predtým obrali). Osobitne slávnostný by mohol byť i Deň daňových únikov. Predstavujem si ho ako obrovskú šou spojenú s ohňostrojom a súťažou leteckých modelov zostrojených z umne poskladaných tlačív daňových priznaní.
Samozrejme, natíska sa otázka – a kedy budeme mať sviatok my, obyčajní ľudia? Nebojte sa, veď sviatok Dušičiek zatiaľ nikto nemieni zrušiť.
