Viete, čo spája Taliansko a Slovensko? Politicky skrachovaní futbaloví magnáti. Ani dámy a slečny našej krajiny nemusia byť horlivými fanúšikmi, aby im pri týchto slovách hneď zišlo na um meno Alexandra Rezeša. Pravda, rodák z Oborína je na tom podstatne horšie ako jeho taliansky vzor Berlusconi. Ani nie tak majetkovo, o ktorého hodnote kolujú legendy, ako z hľadiska zdravotného stavu, politických perspektív a výkonov svojich milovaných futbalistov a hokejistov v našich cigaretových extra-superligách. Futbalisti 1. FC sa tento rok možno s prvou ligou rozlúčia a mladučký tím hokejistov VSŽ vypadol hneď v prvom kole play-off…
A to ešte nie je všetko. Odkedy vlajkovú loď slovenskej ekonomiky obsadili americkí imperialisti, ani diváci sa už do košických štadiónov nehrnú. Kdeže sú časy, keď na derby so Slovanom prišlo do Všešportového areálu aj desaťtisíc ľudí? Pravda, za futbalovo-hokejový úpadok Košíc by bolo nespravodlivé viniť iba Američanov. Problémy sa začali totiž už vtedy, keď vlajkovú loď kormidlovala família „medených“ s ich oddaným, nesmierne profesionálnym kindermanažmentom od jedného zátišia k druhému.
Košičania dlhodobému tureckému hospodáreniu vo VSŽ a jeho športovému odzrkadleniu sa v mestských kluboch poďakovali po svojom – prestali na futbal chodiť. Dnes ešte superligoví futbalisti 1. FC môžu byť radi, keď sa na ich stretnutiach nazbiera tisícka skalných. Hlbšou otázkou je, či v našom futbale ešte o diváka vôbec ide. Pravdepodobne nie, lebo inak by naše „hviezdy“ nemohli preberať svoje bezočivo vysoké výplaty bez pocitu hanby.
